Svätý Charitón Vyznávač, ktorého si gréckokatolíci pripomínajú 28. septembra, sa narodil približne v polovici 3. storočia v meste Ikónia v maloázijskej provincii Lykaónia.
Životný príbeh tohto veľkého askétu a zakladateľa kláštorného života zásadne poznamenalo prenasledovanie kresťanov za vlády cisára Aureliána (270 – 275). Charitón vtedy verejne odsúdil pohanských bohov a deklaroval vernosť Ježišovi Kristovi, za čo ho uväznili a mučili. Po cisárovej smrti sa však dostal na slobodu.
Rozhodol sa zasvätiť svoj život Bohu, preto sa vydal na púť do Jeruzalema. Počas nej sa mu prihodila dramatická udalosť, ktorú dnes poznáme ako Zázrak v jaskyni, keď na ceste do Jericha ho prepadli zbojníci, zajali ho, zviazali a hodili do jaskyne.
Charitón sa vrúcne modlil, no neprosil Boha o záchranu, ale o naplnenie Jeho vôle. Kým sa jeho väznitelia z jaskyne vzdialili, do suda s vínom vliezol had, ktorý doň vypustil svoj jed. Keď sa zbojníci vrátili, vypili otrávené víno a všetci zahynuli.
Charitón sa potom rozhodol v jaskyni zostať a v samote a tichu viesť pustovnícky život. Neskôr tu založil prvý kláštor – Faranský monastier, kam jeho povesť svätosti čoskoro pritiahla mnoho nasledovníkov. Tí prejavili túžbu žiť pod jeho duchovným vedením napriek tomu, že pre monastier zaviedol prísne pravidlá.
Okrem Faranského monastiera založil ďalšie dva významné palestínske monastiere: Jerišský monastier a Sukijský monastier, známy tiež ako Stará Lavra.
Ku koncu života sa vytrvalý askéta usadil v jaskyni neďaleko Sukijského monastiera, kde v tichu a modlitbe prežil svoje posledné roky a kde podľa podania na jeho príhovor zázračne vytryskol prameň vody.
Charitón zomrel v pokročilom veku 28. septembra 350. Podľa svojho priania bol pochovaný v jaskyni, kde sa odohral zázrak so zbojníkmi. Jeho hrob sa stal miestom verejného kultu a neskôr jeho relikvie uložili v chráme, ktorý vznikol na mieste onej jaskyne.
