V gréckej dedinke Agia Varvara sa nachádza zvláštne, jedinečné a podľa miestnych aj návštevníkov nádherné miesto. Malá kaplnka, ktorá vznikla v útrobách duba, čo má vyše tristo rokov.
Tento starý strom bol kedysi poškodený požiarom. Domáci mali na výber: strom spíliť a korene vytrhať zo zeme, alebo ho nechať len tak ďalej práchnivieť. Vďaka miestnym veriacim však strom dostal nový život. Spálený strom doslova a do písmena vstal z popola, a to nielen metaforicky, ale celkom konkrétne.
Vnútro obložili kameňom, aby prípadný ďalší požiar nezničil interiér kaplnky. Do vnútra umiestnili veriaci ikonu svätého Paisija Svätohorca a ikonu Božej Matky. A ľudia, ktorí sa sem prichádzajú modliť, nezriedka prinesú ďalšie malé ikony, ktorými skrášľujú tento jedinečný sakrálny priestor.
Prečo je kaplnka zasvätená veľkému svätcovi pravoslávneho sveta 20. storočia? Starec Paisij bol vyučeným stolárom a ako mladík ešte predtým, než sa stal mníchom, pracoval s drevom práve v tejto časti Grécka. Preto je kaplnka neoficiálnym pútnickým miestom, ktoré sa spája s menom a charizmou tohto svätého askétu.
Hoci spomínaná stromová kaplnka nie je jediná v Grécku, je jedinečná svojím príbehom, ktorý poukazuje na to, že aj keď je niečo zničené a akoby zbytočné, ako napríklad zhorený strom, s Božou optikou sa z neho môže stať miesto vzácnejšie než sú iné miesta – miesto posvätné, miesto modlitby.
Tiež je to symbióza prírody, človeka a Boha, kde všetko stvorenstvo ukazuje na Boha a takto sa stáva príťažlivým aj pre iných ľudí.
Nakoniec aj fakt, že my na Slovensku píšeme o nevšednej kaplnke v Grécku, svedčí o tom, že keď sa robia veci nezištne a s úprimným srdcom, môžu zasiahnuť kohokoľvek na svete.
Možno máme vo svojom okolí bútľavý strom alebo nejaký „iný kameň, ktorý stavitelia zavrhli“, niečo, čo už nie je zdanlivo na nič súce, trebárs aj človeka, nad ktorým všetci zlomili palicu. Skúsme vnímať svet očami Stvoriteľa, čiže pohľadom lásky. Stavím sa, že aj my uvidíme potenciál spálenísk a odhodených vecí.
