Potom im hovoril: „Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: ‚Priateľu, požičaj mi tri chleby, lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť.‘ A on znútra odpovie: ‚Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.‘ Hovorím vám: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje. Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“ (Lk 11,5-13)
Zdá sa, že koľko svätých, toľko krásnych slov o modlitbe. „Deň bez modlitby je ako obloha bez slnka, ako záhrada bez kvetov,“ vyznáva „Papa buono“ Ján XXIII. Dávno pred ním svätá Terézia z Ávily uisťuje: „Je len jediná cesta k dokonalosti a tou je modlitba. Ak vás niekto vedie iným smerom, klame vás.“ Charles de Foucauld – možno najmä na adresu tých, čo hľadajú cestu k Bohu prostredníctvom racionálnych argumentov – na základe vlastnej skúsenosti pripomína: „Štúdiom kníh sa hľadá Boh, modlitbou sa nachádza.“
Keď spoznávame život ktoréhokoľvek zo svätých zbližša, zistíme, že si prechádzali mnohými krízami a skúškami modlitby. Medzi najčastejšie patrí odveký problém zdanlivo nevypočutej modlitby. Ježiš nám to nezazlieva, chápe nás, a práve preto nám dodáva odvahu.
Ako vidíme na podobenstve, Pán chce povzbudiť všetkých svojich učeníkov do vytrvalej, až „neodbytnej“ modlitby. Chce nás uistiť, že je nielen v jeho možnostiach, ale dokonca jeho túžbou zahrnúť nás svojimi darmi: najmä svojím Duchom, v ktorom voláme „Abba, Otče“, ktorý sa v nás prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi, vedie nás k pokániu a nadchýna nás k chvále. A najlepšie pozná aj ostatné naše opravdivé potreby. Ale do kontaktu s ním sa treba dostať, otvoriť sa mu – a to aj neodbytným prosením, klopaním a hľadaním.
Bez Ducha Svätého nevieme rozoznať, čo je pre nás skutočne dobré. My si neraz pýtame hada, ale Boh nám chce dať rybu, máme chuť na škorpióna, a on nám chce dať vajce.
Preto z našej strany očakáva vytrvalosť v klopaní a hľadaní – dovtedy, kým nenájdeme a nepochopíme, čo nám najviac treba a čo dobrý Otec najradšej dá svojim deťom: svojho Ducha – a v ňom svoj život a seba samého. O neho prosiť znamená istotu, že budeme vypočutí, hoci možno úplne inak, než si to spočiatku predstavujeme.
