17. novembra sme si pripomenuli výročie Nežnej revolúcie a pri tejto príležitosti sa opäť uskutočnili viaceré spomienkové podujatia. Z jedného takého podujatia si pamätám na vyjadrenie českého hudobného skladateľa Michaela Kocába, ktorý v príhovore povedal aj vetu, ktorá následne vyvolala polemické reakcie: „Každý národ má takú vládu, akú si zaslúži.“
V kontexte sviatku Krista Kráľa môžeme túto vetu vztiahnuť sami na seba. Akú máš vládu? Takú, akú si zaslúžiš.
V Starom zákone je jedna postava sudcu, ktorý sa volá Gedeon. Poznáme ten pamätný boj proti Madiánčanom, pred ktorým vyberal vojakov. Od Boha prišiel pokyn, aby nešli do boja s veľkou armádou kvôli pokušeniu, že prípadné víťazstvo budú pripisovať svojim schopnostiam. Gedeon mal teda vojsko preosiať. Testom bol napríklad spôsob, akým sa napili vody z rieky.
Po vyhratej bitke so 400 mužmi za ním prišli Izraeliti s prosbou, aby sa stal ich kráľom a následne aj jeho potomkovia. A aká bola Gedeonova odpoveď? „Ja nemôžem byť vaším kráľom ani môj syn nemôže byť vaším kráľom. Pán je vaším kráľom!“ (Sdc 8,23)
A to je ten prvý dôležitý bod. Nemôže kraľovať človek nad človekom. V tom zmysle, aby som ja deptal toho druhého, aby som mu dával pociťovať svoju moc, lebo ja som šéf, mám peniaze, politickú moc…
Korene tohto postoja objavíme napokon v túžbe, keď človek chce kraľovať nad Bohom. Ja určím, čo je dobré a čo je zlé. Ja dám zákony. Ja prinútim Boha, aby konal moju vôľu.
Preto je sviatok Krista Kráľa ponukou inej možnosti: Boh kraľuje nad človekom. A to je úplne iný spôsob kraľovania, než na aký sme zvyknutí. Naznačil to už nápis na kríži. Tam vidíme, ako Kristus kraľuje. V láske k nám prijal naše slabosti a naše hriechy a nevzbúril sa. Svoje kráľovstvo opísal pri výsluchu pred Pilátom: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta.“ (Jn 18,36)
V kráľovstvách tohto sveta sa totiž všetko koná na základe sily a moci. Ježiš nemá armádu vojakov. Pamätáme si na Stalinov posmešný výrok o počte divízií, ktoré má Vatikán. Kristovo kráľovstvo nepoužíva takúto silu, aby si ňou iných podrobilo.
Ježiš Kristus kraľuje nad človekom tým, že mu odpúšťa. On je milosrdný Kráľ. Berie na seba tvoje a moje hriechy. Je Kráľom na kríži.
Úvodný výrok tvrdil, že každý má takého kráľa, akého si zaslúži. My sme si však Krista nezaslúžili. On k nám prichádza z lásky. Môžeme ho prijať, alebo odmietnuť.
V spoločenskom dianí vidíme, že ľudia odmietnu Boha a potom si zvolia „politického truľa“, ešte horšieho od seba, aby ho mohli kritizovať. Potom sa napĺňa uvedený výrok. Ak si zvolíme za najdôležitejšiu ekonomiku, potom nás drví moc peňazí. Zvolíme si krásu, ničia nás najnovšie trendy skrášľovania. Zvolíme si rovnoprávnosť a feminizmus, a nakoniec je ešte väčším otroctvom pre ženy ako doterajšie izmy.
Je zaujímavé, že si stále volíme to, čo nás napokon zničí. Iba Kristus prináša človekovi skutočnú slobodu. Berie na seba všetky naše hriechy. Preto sa skúmajme otázkou, koho sme si zvolili za kráľa vo svojom živote. Ak v našej odpovedi nie je Kristus, dnes je šanca zmeniť to.
