Svätý Alojz Gonzaga, ktorí sa v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi spája s 21. júnom, sa narodil v roku 1568 na zámku Castiglione pri Mantove v severnom Taliansku. Pochádzal zo šľachtického rodu. Jeho matka bola nábožná katolíčka, otec bol vojenský generál.
Kým matka túžila, aby sa ich syn zasvätil Bohu, otec z neho vychovával vojaka. Už ako trojročný jazdil Alojz na koni a ako päťročný bol svedkom vojenského výcviku, pri ktorom sa vojaci pripravovali na vojnu proti Turkom. Naučil sa síce zaobchádzať s mečom, no osvojil si, na veľký zármutok svojej matky, aj hrubé mravy vojakov.
Keď sa Alojz vrátil domov, jeho zbožnej matke trvalo dlhý čas, kým sa odnaučil používať vulgarizmy a opäť v sebe prebudil jemnosť šľachtického chlapca. Ani neskôr, keď študoval vo Florencii, sa nevzdal zbožného života, a dokonca pred obrazom Panny Márie zložil sľub doživotnej čistoty.
Vďaka otcovmu vznešenému rodu sa dostal na španielsky kráľovský dvor. Toto prostredie nevynikalo príkladnými mravmi, no Alojz odolal nástrahám šľachtického života. Ba naopak, na dvore spoznal jezuitov a v roku 1585 nastúpil do ich noviciátu v Ríme. Po dvoch rokoch zložil sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti.
Medzitým svoju pozornosť venoval aj chorým, ktorých nachádzal na uliciach. Pôsty a odriekanie mu však podlomili zdravie, preto ho predstavení poslali do Neapola a neskôr do Milána, aby tam dokončil štúdium teológie. V Miláne mal zjavenie, že čoskoro zomrie. Vrátil sa teda do Ríma a pripravoval sa na odchod do večnosti.
Keď v roku 1591 vypukol v Ríme mor, jezuiti otvorili nemocnicu a pomáhali, kde ako sa len dalo. Alojz sa tiež dal do služby chorým, no spolu s inými bratmi sa nakazil. Kým nakazení bratia zomreli, on akoby zázračne vyzdravel a prežil.
Raz našiel na ulici nakazeného človeka, ktorého odniesol do nemocnice a poskytol mu prvú pomoc. Toto ho pravdepodobne vyčerpalo a zaľahol s horúčkou. Predpovedal, že zomrie v oktáve sviatku Božieho tela, čo sa i naplnilo. Zosnul 21. júna 1591, mal dvadsaťtri rokov.
Blahorečený bol už 14 rokov po smrti pápežom Pavlom V. Za svätého ho vyhlásil v roku 1726 pápež Benedikt XIII. Je patrónom študentov a mládeže i patrónom pacientov s AIDS a ich opatrovateľov.
