Často žijeme všelijako a dovolíme, aby v nás účinkovalo zlo. A hoci vidíme aj očividnú pravdu, nechceme si ju uznať. Ako je to možné? Zlo v nás môže spôsobiť naozaj aj to, že sa už ani nevieme dorozumieť s inými. Sú ľudia, ktorí už ani nechcú komunikovať s inými, len aby nemuseli uznať, že problém majú oni sami.
Ježiš hlása evanjelium, dobrú zvesť o kráľovstve. O aké kráľovstvo vlastne ide? On uzdravoval každý neduh a každú chorobu. Ale iba u tých, ktorí po tom túžili. Iní zas hovorili, že to robí mocou Zlého. Nebeské kráľovstvo je už tu na zemi, je medzi nami, keď sa rozhodujeme znovu a znovu konať ako Ježiš: Neodsudzujeme, pomáhame si navzájom, máme úctu jeden k druhému, prijímame aj krivdu tým, že sa modlíme za toho človeka, ktorý nám ublížil.
Ježišovi bolo ľúto zástupu, ktorý chcel počúvať, byť uzdravený, byť šťastný, ale nevedeli ako. A preto prichádzajú za ním, lebo mali nádej, že on im pomôže.
„Žatva je veľká, ale robotníkov málo.“ (Mt 9,37) Očividne to tak bolo vždy.
Spomínam si, ako mi raz jeden priateľ položil otázku, či som už uvažoval nad tým, čo chce odo mňa Boh. Odkiaľ to mám vedieť? Dal mi do rúk vreckové evanjeliá, aby som sa pýtal. Ja som mal iné plány v živote, no začal som ich čítať. Najskôr som sa tam videl vo všetkých negatívnych rolách. A potom som začal zažívať Otcovu lásku, že ma neodsudzuje.
Slová „Žatva je veľká, ale robotníkov málo“ ma dostali. Pýtal som sa: „Pane, chceš, aby som ohlasoval tvoje slovo?“ Bojoval som s touto predstavou, no nebol som ňou nadšený. Lenže premohla ma Otcova láska. Ako som mohol odporovať? A tak som povedal: „OK, Pane, odteraz je to tvoj biznis.“ A napriek všetkým nepredstaviteľným prekážkam som dnes jeho ohlasovateľ.
Aj ty môžeš odpovedať: „Áno!“
