V knihe V stopách pápeža Františka sa jej autor kňaz Alvaro Grammatica snaží predstaviť prístup Svätého Otca, ktorý nazýva teológiou nehy a pastoráciou blízkosti. Potrebu tohto prístupu hľadá v diagnóze doby, v ktorej práve žijeme. Vraj to už nie je len epocha zmien, ale zažívame zmenu epochy.
Pre Cirkev to znamená niečo úplne nové, čo tu doteraz ešte nebolo a čo by nemala prehliadať. A síce: ľudia už nevnímajú Cirkev ako výlučné miesto spásy. Táto zmena súvisí so zmenou hodnôt, ktorá postihla aj hodnotu pravdy: Smiem to, čo sa mi páči, a pravdivé je to, čo tak aj cítim. A tu vyvstáva problém, ktorý Cirkev stavia pred zásadnú otázku: „Má sa zmeniť človek podľa cirkevnej náuky, alebo náuka podľa človeka?“
Ak pôjdeme prvou cestou a budeme chcieť zmeniť človeka podľa náuky Cirkvi, potom podľa niektorých riskujeme, že dnešného človeka stratíme. Hrozí nám, že ho neoslovíme v jeho reálnej situácii. Lenže ak pôjdeme druhou cestou a budeme meniť náuku Cirkvi podľa gusta človeka, kam sa až dostaneme? Neskončíme v rovnakom relativizme ako svet okolo nás? Neuviazneme v kresťanstve, ktoré sľubuje falošný neexistujúci raj?
Pomôže nám Božie slovo. Na jednom mieste prichádza za Ježišom bohatý muž s otázkou, čo má robiť, aby dosiahol večný život (porov. Mk 10,17-27). Keď sa napokon dopracujú k bodu, že problémom boháča je jeho naviazanosť na majetok, boháč odchádza od Ježiša smutný. Dostáva totiž od Ježiša úlohu, ktorú nedokáže splniť. V tej chvíli.
Má rozdať svoj veľký majetok a stať sa učeníkom Ježiša Krista. A je veľmi zaujímavé, čo Ježiš v tej chvíli neurobil. Nerozbehol sa za týmto bohatým mužom a neprosil ho, aby sa vrátil. Ježiš nevyjednával: „Počuj, ja som to tak nemyslel. Nedokážeš predať celý majetok? Nevadí. Začnime so štvrtinou. Alebo s desiatimi percentami. A potom sa uvidí.“ Toto Kristus neurobil. Prečo?
Lebo toto by tomu človekovi nepomohlo. To by mu uškodilo. To by ho len utvrdilo v jeho sebestačnosti, v jeho perfekcionizme. Nie. Tento človek potreboval odísť od Ježiša smutný. Potreboval naraziť. Možno ho práve tento náraz zastavil, možno ho uzdravil, priviedol k novému pohľadu na svet, na život, na seba.
Zmeniť človeka, alebo zmeniť učenie Cirkvi? Ani jedno, ani druhé. Dôležité je umožniť stretnutie s Ježišom Kristom. Keď nás kresťanov Pán Ježiš na jednom mieste prirovnáva k soli, môžeme si domyslieť, že soli v jedle nebýva veľa. No pred čím nás vyslovene varuje, je, aby sme nestratili svoju typickú chuť, chuť Ježišovho evanjelia.
Ono vždy zmieša minimálne dve prísady: pravdu a lásku. Na tento mix pravdivej lásky narazil bohatý človek v evanjeliu a odišiel smutný. A táto evanjeliová zmes čaká dnes aj na teba. Je dobré nezabúdať na túto lekciu: Aj náraz môže uzdraviť.
