Rakúske médiá uplynulý týždeň priniesli správu o študentovi gymnázia vo Viedni-Döblingu, ktorý chcel na hodine nemčiny čítať z Biblie. Učiteľka však jeho návrh zamietla so slovami: „Nie, to nie je možné, to by nebolo fér voči Mohamedovi.“ Prípad vyvolal pobúrenie žiakových rodičov a tí sa následne postarali o jeho medializáciu. Politická prestrelka mierila na učiteľku a bližšie preskúmanie jej motívov, ktoré ju k zákazu viedli. Pre zvýraznenie jeho absurdnosti sa pripomenulo, že mesto Viedeň sa opakovane zapojilo do projektu „FLAGincluded“, keď počas júna stopäťdesiat viedenských škôl vyvesilo dúhové vlajky.
Vedúci projektu Michael Kudler odôvodnil vyvesenie vlajok slovami: „Majú dať queer mladým ľuďom pocit bezpečia a podpory a zároveň podnietiť diskusiu na školách. Naša myšlienka je: Viditeľnosť vytvára diskusiu a diskusia vytvára zmenu.“ Projekt je súčasťou kampane „Ži svoju lásku“, ktorú aj tento rok podporuje mesto Viedeň. Otázkou teda zostáva, prečo sa rovnaký meter nevzťahuje aj na základné náboženské prejavy a neumožní sa „žiť svoju lásku“ aj na kresťanský spôsob.
Hľadal som živého Boha
Od rozhorčenej rečníckej otázky sa dá odraziť aj iným smerom. V približne rovnakom čase niektoré médiá pripomenuli príbeh zo života mladého patróna internetu Carla Acutisa, ktorý bude čoskoro vyhlásený za svätého. Hoci zomrel vo veku pätnásť rokov, predsa stihol svojím životom osloviť mnohých ľudí. Jedným z nich je aj Rajesh Mohur, ktorý vyrozprával svoj silný príbeh: „Bol som v toľkých chrámoch. Stretol som toľko guruov v meditačnom centre a stretol som toľko duchovných majstrov (swami). Sledoval som všetky tieto miesta. Bolo to pokojné a všetko to bolo krásne. Ale môj život to nezmenilo. (…) Ja som hľadal živého Boha.“
Rajesh Mohur je bývalý hinduista. K prívlastku „bývalý“ prispel práve mladý Carlo Acutis. Rajesh totiž pracoval v rodinnom dome Acutisovcov v Miláne a trávil pritom veľa času s budúcim svätcom. Rajeshove spomienky na toto obdobie zaznamenala redaktorka Courtney Maresová v knihe Blahoslavený Carlo Acutis: Svätec v teniskách.
Sprevádzal a bol sprevádzaný
Korešpondentka Katolíckej tlačovej agentúry v Ríme v knihe podrobne opísala Rajeshove hinduistické korene. Jeho rodina patrila do bráhmanskej kňazskej kasty, najvyššej zo štyroch kást v hinduistickej spoločnosti; jeho otec bol hinduistický duchovný a prezident hinduistického združenia na Mauríciu. Po smrti otca musel Rajesh ukončiť študijný pobyt v Indii a vrátiť sa k rodine na Maurícius. Pre zlú finančnú situáciu vycestoval v polovici 80. rokov za prácou do Talianska a po dekáde, ktorú tam prežil, sa v decembri 1995 zamestnal v rodine Acutisovcov.
Sprevádzaním mladého Carla bol Rajesh sám sprevádzaný základmi kresťanstva. Skrze sledovanie animovaných biblických príbehov s budúcim svätcom spoznával Rajesh so záujmom dovtedy nepoznané kresťanstvo.
Neskôr sprevádzal sedemročného Carla počas prípravy i slávnosti prvého svätého prijímania. Rajesh spomína, že Carlovo správanie sa zmenilo, keď bol v kostole. „Vedel, že tam, kde žije Ježiš, je niečo iné. To sa mi dotklo srdca,“ opisuje konvertita.
Videl jeho správanie a obrátil sa
Mladý Carlo často a rád hovoril s Rajeshom o svätej omši aj o prítomnosti Ježiša v Eucharistii. Na hinduistu obzvlášť zapôsobila Carlova dobrota. Pamätá si, ako Carlo predal svoje hračky a peniaze dal chudobným, ktorí ležali pred kostolom a spali na zemi aj v zime. „Povedal, že trpia,“ spomína Rajesh na malého svätca a dodáva: „Keď som videl, ako sa mladý Carlo správa, obrátil som sa.“
Štyri roky po svojom prvom stretnutí s Carlom Acutisom sa Rajesh Mohur nechal pokrstiť a svätá omša a modlitba ruženca sa stala súčasťou jeho každodenného programu. Keď o niekoľko rokov neskôr prišla na návštevu Rajeshova matka, mladý misionár rozprával o Ježišovi a kresťanstve aj jej. Na Carlovo odporúčanie žena navštívila pútnické miesto Lurdy, ktoré na ňu hlboko zapôsobilo. Po návrate na Maurícius sa nechala pokrstiť.
Príbeh mladého svätca v teniskách je nádhernou ilustráciou toho, čo znamená, že život kresťana je piatym evanjeliom, ktoré čítajú ľudia vzdialení od Cirkvi.
Je pohoršujúce, ak sa kresťanom zakazuje čítať z Biblie, aby sa niekto neurazil. Minimálne rovnako pohoršujúce však je, ak si kresťan neuvedomí, že jeho život je Bibliou, ktorú čítajú iní.
