Pohyblivý sviatok Božského Srdca, ktorý tento rok pripadol na 27. júna, úzko súvisí s mystickými víziami svätej Margity Márie Alacoque. Odohrali sa medzi rokmi 1673 až 1675. Ježiš sa francúzskej rehoľníčke rádu Navštívenia Panny Márie v Paray-le-Monial zjavil dohromady štyrikrát.
K prvému zjaveniu došlo pred 350 rokmi 27. decembra 1673. Počas zjavení, ktorých obsah si mystička zapisovala do denníka, jej Ježiš hovoril o svojej veľkej, no často neopätovanej láske k ľuďom. Pozýval ju k častému svätému prijímaniu, čo bolo v protiklade k vtedajším rigoristickým tendenciám šíriaceho sa jansenizmu.
Ovocím týchto zjavení bolo zavedenie svätého prijímania na prvý piatok v mesiaci či takzvaná svätá hodinka vo štvrtok v noci pred prvým piatkom. Okrem toho dostala mystička počas posledného štvrtého zjavenia pokyny na zavedenie sviatku Božského Srdca do liturgického života Katolíckej cirkvi. Ten sa každoročne slávi v prvý piatok po oktáve slávnosti Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi. Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pre celú Cirkev ustanovil v roku 1856 pápež Pius IX., ktorý vyhlásil sestru Margitu Máriu Alacoque za blahoslavenú.
Pod vplyvom zjavení sa rozšírila aj úcta k obrazu Božského Srdca, ktorý zodpovedá opisu mystičky po druhom zjavení: „Božské Srdce sa mi ukázalo ako keby na plamennom tróne, jasnejšie ako slnko a priehľadnejšie ako krištáľ so svojou ctihodnou ranou. Bolo obklopené korunou z tŕňov, symbolizujúcou urážky spôsobené našimi hriechmi. Nad ním sa týčil kríž, ktorý znamenal, že už od prvých chvíľ jeho vtelenia (…) bol kríž vbitý do tohto Srdca…“
Deväť mesiacov k novému narodeniu
Súčasťou zjavení je viacero Ježišových prisľúbení. Jedno z najpôsobivejších hovorí o deviatich prvých piatkoch. „Sľubujem vám v nekonečnom milosrdenstve svojho Srdca, že jeho všemohúca láska udelí milosť vytrvalosti do konca všetkým, ktorí pristúpia k svätému prijímaniu počas deviatich po sebe nasledujúcich prvých piatkov v mesiaci. Nezomrú bez prijatia svätých sviatostí. Moje Božské Srdce bude ich bezpečným útočiskom v poslednej hodine,“ čítame v denníku mystičky.
Ježišove prisľúbenia svätej Margite Márii Alacoque, uznané a schválené Cirkvou, však nemožno vnímať ako magický program alebo lacnú poistku na ceste do neba. Svätá spoveď a sväté prijímanie počas deviatich po sebe nasledujúcich piatkov sú pozvaním objaviť Božiu lásku vo svojom vlastnom živote. Hlavným cieľom je teda znovuzrodenie človeka do vzťahu s Kristom.
Už cirkevní otcovia videli prebodnutý bok ukrižovaného Ježiša (porov. Jn 19,34) ako bránu spásy, cez ktorú nachádzame Boha. Otvorené Ježišovo Srdce vnímali ako prameň, z ktorého vyvierajú sviatosti Cirkvi: voda krstu a krv Eucharistie, ktoré uhasia každý smäd človeka po láske.
Úcta k Ježišovmu Božskému Srdcu teda nie je len sentimentálnou formou ľudovej zbožnosti. Je vyjadrením a zároveň posilnením viery, že Ježiš Kristus prijal ľudské telo, trpel v ľudskom tele, vstal z mŕtvych v ľudskom oslávenom tele a s týmto telom sa vrátil do neba.
Pápež Benedikt XVI. to vyjadril slovami: „Ak chceme vidieť Srdce Pána, musíme sa pozrieť na bok prebodnutý kopijou, kde žiari nevyčerpateľná Božia vôľa spasiť každého človeka.“
