Cisterciátsky kláštor v rakúskom Heiligenkreuzi je známy najväčšou relikviou Kristovho kríža severne od Álp, ale aj prekvapujúco vysokým počtom mníchov. Nízky vek členov konventu je taký nevšedný, že návštevníci sa pri prehliadke kláštora občas rozpačito pýtajú, či nie sú mladí mnísi len zaplatení štatisti.
Začiatkom júna dostal kláštor list z Vatikánu. Nešlo o bežnú korešpondenciu – Dikastérium pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života oznámilo apoštolskú vizitáciu. Kláštor o tom informoval na svojej webovej stránke. Cieľom návštevy má byť zhodnotenie života mníšskej komunity a fungovania vedenia opátstva.
Prior kláštora páter Johannes Paul Chavanne pre agentúru Kathpress uviedol, že vizitáciu vítajú s dôverou a sú vďační za pomoc, ktorú môže priniesť. Podľa jeho slov sa chcú otvoriť rastu, vnútornému dozrievaniu a zlepšeniu procesov, aby boli ešte lepšie pripravení slúžiť dnešnej Cirkvi.
Rakúska konferencia rehoľných rádov v utorkovom vyhlásení oznámila, že vizitácia sa uskutoční na jeseň. Zodpovední za ňu sú páter Jeremias Schröder OSB, opát prímas benediktínov, a sestra Christine Rodová MC, generálna tajomníčka rehoľných rádov v Rakúsku.
V uniknutom liste z Vatikánu sa uvádza, že „vizitátori majú za úlohu dôkladne preskúmať štýl vedenia opátstva ako celku, ako aj osobné vodcovské správanie opáta“. Ďalším bodom je „otázka, ako sa riešia obvinenia zo zneužívania a iného závažného pochybenia“. Vizitátori preskúmajú tiež postupy rádu pri rozlišovaní povolaní, počiatočnú fázu formácie a priebežné vzdelávanie v rámci komunity a svoje zistenia predložia dikastériu.
V posledných týždňoch kláštor čelil nepokojom pre sériu anonymných listov, ktoré sa dostali do rôznych cirkevných aj verejných kruhov. Objavujú sa v nich vážne obvinenia pátra, ktorý sa má zapojiť do kňazskej formácie a aktuálne pôsobí v zahraničí. Vyšetrovanie ich však nepotvrdilo a teraz sa vedie konanie vo veci možnej krivej výpovede a ohovárania.
Prior Chavanne pre denník Kurier uviedol, že kláštor podal trestné oznámenie pre ohováranie, krivé obvinenie a nátlak. Do dnešného dňa bolo rozoslaných približne 40 anonymov. Nie je vylúčené, že niektoré skončili aj vo Vatikáne, no kláštor o tom nemá žiadne oficiálne potvrdené informácie. Zároveň nevie s istotou, či sú tieto listy dôvodom plánovanej vizitácie, keďže dôvody oficiálne oznámené neboli.
V pozadí celého prípadu sú aj obavy, že ide o cielený pokus poškodiť reputáciu konkrétneho duchovného. Vizitácia by mala podľa dostupných informácií posúdiť, ako kláštorné vedenie s touto záležitosťou naložilo.
Podľa denníka Der Standard by jedným z dôvodov apoštolskej vizitácie mohli byť vyjadrenia pátra Edmunda Waldsteina, ktorý je na webovej stránke kláštora Heiligenkreuz uvedený v kategórii „spolubratia“.
V minulosti bol páter Waldstein pranierovaný pre extrémistické pozície, ako napríklad schvaľovanie trestu smrti pre kacírov či spochybňovanie oddelenia cirkvi od štátu. Od týchto názorov sa však dištancoval: „Takéto preháňania mám v úmysle v budúcnosti opraviť v rámci vedeckého dialógu s mojimi kritikmi, ktorým som vďačný za ich konštruktívnu kritiku. V tomto kontexte by sa mala chápať aj moja obhajoba učenia pápeža Leva X. o treste smrti pre heretikov v bule Exsurge Domine z roku 1520,“ píše páter Waldstein vo svojom online blogu, ktorý je prepojený aj s webovou stránkou kláštora Heiligenkreuz.
V májovom rozhovore pre rakúsky týždenník Furche sa riaditeľ Vysokej školy Heiligenkreuz Wolfgang Klausnitzer dištancoval od Waldsteinových vyhlásení: „Dal som mu jasne najavo, že jednoduché ospravedlnenie v zmysle ‚trochu som tu prehnal‘ mi nestačí.“
Otvorený list univerzity podpísaný opátom prímasom Maximiliánom Heimom tiež odsudzuje Waldsteinove vyhlásenia. „Zdôrazňujeme však, že otca Edmunda Waldsteina poznáme ako otvoreného, priateľského a nezaujatého človeka,“ pokračuje list.
V súvislosti s apoštolskou vizitáciou kláštora Heiligenkreuz média pripomenuli prípad staršej vizitácie v Klosterneuburgu z roku 2022. Tá odhalila zlyhania bývalého vedenia v oblasti prevencie a riešenia prípadov zneužívania a viedla k napomenutiu emeritného opáta Bernharda Backovského.
V Heiligenkreuzi si však želajú, aby nadchádzajúca vizitácia bola vnímaná ako príležitosť, a nie ako súd. Kláštor ju chápe ako pomoc pri hľadaní zdravého rastu, dozrievania a ochrany pred vnútornými i vonkajšími ohrozeniami.
Heiligenkreuz patrí medzi najstaršie fungujúce cisterciátske kláštory – založili ho v roku 1133 markgróf Leopold III. a jeho manželka Agnes. Je známy zachovávaním tradičného mníšskeho života, gregoriánskym chorálom a teologickou vysokou školou, na ktorej v súčasnosti študuje najviac adeptov na prijatie sviatosti kňazstva v nemecky hovoriacich krajinách. Škola nesie od roku 2007 meno pápeža Benedikta XVI., ktorý jej udelil titul „Vysoká škola pápežského práva“ a zabezpečil tak štátne aj cirkevné uznanie ňou udelených akademických titulov.
Kláštor má v súčasnosti takmer 100 mníchov – najviac vo svojej takmer 900-ročnej histórii. Okrem toho zabezpečuje duchovnú službu v 21 farnostiach a spravuje ďalšie kláštory v Rakúsku a Nemecku. Kláštor má prioráty (filiálky); najmladší založili mnísi len v roku 2018 v Brandenburgu. Úzko prepojený s Heiligenkreuzom je tiež kláštor Stella Maris na Srí Lanke, ktorého viacerí mnísi sú odchovancami miestneho kláštora a vysokej školy.
Spracoval Rastislav Čižik.
