V katolíckom prostredí to nerezonovalo, ale v istej časti protestantských cirkví v týchto dňoch očakávali „koniec sveta“. Pravoverní Ježišovi nasledovníci mali byť vzatí do neba a potom mala nasledovať ohromná apokalypsa, skaza, armagedon, koniec sveta.
Videl som aj videá na sociálnych sieťach, ako komunity kresťanov čakajú na vyzdvihnutie do neba, no nič sa neudialo.
Existujú aj videá a komentáre, ktoré túto prorockú blamáž karikujú a robia si z nej posmech.
Aktuálny koniec sveta bol ohlásený tentoraz na prelom 23. a 24. septembra 2025. Autorom tejto predpovede je juhoafrický pastor Joshua Mhlakela. Zverejnil ju ešte v júni.
Ako vidíte, nič sa nestalo, svet fičí ďalej, aj keď pri sledovaní správ a zvlášť tých z vojnových zón by človek mohol mať pocit, že koniec sveta klope na dvere.
Buďme však pokojní. Ako píše evanjelista Matúš: „O tom dni a hodine nevie nik: ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.“
Darmo sa tu nadrapujú falošní proroci.
Konce sveta však majú svoju príťažlivosť. Sú to príbehy, ktoré sa napájajú na tradíciu mýtov všetkých civilizácií, dokonca aj tých zaniknutých. Všetci sa nejako museli vyrovnať s koncom sveta.
V istom absurdnom sci-fi príbehu bol koniec sveta taký šialený, že si ľudia vo svojom ignorantskom naladení nevšimli, že sa udial. Žili si ďalej bez ohľadu na koniec sveta.
Iný príbeh rozprával o tom, že koniec sveta je priebežný. Že sa odohráva v inom čase na iných miestach. Napríklad koncentračný tábor bol koncom sveta, potom čas, keď sa v Rwande sekali mačetami. Dnes by mohol byť koniec sveta všade tam, kde sa vedú vojny a kde sa prelieva krv.
Čiže aj koncepcia putovného konca sveta má svoju logiku.
V dejinách bolo viacero očakávaní konca sveta. Mnohé z tých príbehov sú sfilmované alebo zdokumentované v knihách či v policajných archívoch.
Tí, ktorí uverili falošným prorokom a čakali koniec sveta, ktorý neprišiel, majú jednu spoločnú črtu: veľké sklamanie.
Nie je to paradox? Veď miesto sklamania by mala prísť neutíchajúca radosť, že to s nami Boh ešte nevzdal. Že máme ešte šancu prežiť dobré životy, že máme k dispozícií hlboké nádychy, prechádzky v prírode, smiech, radosť či smútok. Skrátka celú pestrosť života. Môžeme milovať a byť ľúbení. Bože dobrý, to je taká krása!
Napriek všetkému, čo nás desí, toto je paráda!
Odsuňme koniec sveta na neurčito, ale pre istotu sa modlime. Nech žijeme!
