Pri návšteve Ríma by ste nemali obísť Kostol svätých Vincenta a Anastázia (Chiesa dei Santi Vincenzo e Anastasio a Trevi), ktorý sa nachádza pri slávnej Fontáne di Trevi. Tento architektonický skvost, známy svojou nádhernou barokovou fasádou, je mimoriadny aj tým, že uchováva zabalzamované srdcia 25 pápežov, od Sixta V. až po Leva XIII. Aké je pozadie tohto výnimočného zvyku a akú má historickú i symbolickú hodnotu?
Kostol svätých Vincenta a Anastázia je známy už od stredoveku, pričom jeho pôvodné pomenovanie bolo Sant’Anastasio de Trivio. Prvýkrát sa spomína v pápežskej bule Jána XII. z roku 962. Od roku 1570 sa stal známym ako Kostol svätých Vincenta a Anastázia a v priebehu 17. storočia na podnet kardinála Mazzariniho prešiel výraznou barokovou prestavbou. Pre svoju polohu v blízkosti Paláca Quirinale, ktorý kedysi slúžil ako letná rezidencia pápežov, sa kostol stal známy ako „pápežský kostol“.
Práve táto geografická blízkosť umožnila, aby sa tu začala tradícia uchovávania sŕdc pápežov. Po smrti pápeža Sixta V. (1585 – 1590) bolo jeho srdce zabalzamované a uložené v tomto kostole, čím sa vytvoril precedens, ktorý pokračoval až do pontifikátu Leva XIII. (1878 – 1903). Jeho nástupca Pius X. (1903 – 1914) vo svojom závete tento zvyk výslovne zakázal. Napriek tomu je v kostole dodnes uchovávaných 25 sŕdc pápežov, čo dokumentuje tabuľa na ľavej strane hlavného oltára. Tieto urny však nie sú verejne vystavené, čo ešte viac zvýrazňuje jedinečný charakter tohto miesta.
V 14. storočí bolo v Rímskokatolíckej cirkvi ustanovené, že telesné pozostatky každého pápeža treba oplakávať 9 dní, počas ktorých sa slúžili sväté omše za zosnulého. Táto tradícia, inšpirovaná byzantskými cisárskymi pohrebmi, zahŕňala aj balzamovanie tela, ktoré malo zabrániť jeho rozkladu pred konečným uložením do hrobu. Pri tomto procese boli odstránené vnútorné orgány, pričom srdce sa uchovávalo ako samostatná relikvia.
V stredovekej Európe sa srdce a hlava pokladali za najvznešenejšie časti tela, pričom srdce sa niekedy pochovávalo samostatne. Tento zvyk bol rozšírený aj mimo náboženských kruhov.
Kostol svätých Vincenta a Anastázia nedýcha len históriou, ale je dodnes pulzujúcim miestom modlitieb pútnikov. Počas storočí sem veriaci prichádzali ďakovať za vyslyšané modlitby a prosili o milosti. Svedčia o tom mnohé votívne dary, často v podobe kovových ozdôb symbolizujúcich Najsvätejšie Srdce Ježišovo.
Počas svojej existencie kostol prešiel viacerými zmenami. V roku 2002 ho pápež Ján Pavol II. dočasne odovzdal bulharským pravoslávnym veriacim, ktorí ho využívali do roku 2014. Od roku 2017 je opäť pod správou Rímskej diecézy a jeho pastorácia bola zverená rektorovi, ktorého menuje pápež.
Spracovala Tatiana Čižiková.