Je bežnou praxou, že kostoly raz za 20-30 rokov dostanú nový náter fasád, na ktorých sa podpísal čas, prírodné a nezriedka aj ľudské živly. Výraznejšie zmeny vzhľadu interiéru však zvyknú priniesť pamiatkové obnovy chrámov, pri ktorých sa im vracia vzhľad často aj zo stáročia zabudnutej či prekrytej minulosti. Už len prechod z okrovej farby, typickej pre mnohé kostoly, na bielu predstavuje pre stavbu i veriacich veľkú zmenu. V prípade, že sa pri obnove nájdu aj nástenné maľby či iné dekorácie, môže byť ten rozdiel oproti predchádzajúcemu stavu ešte významnejší. Osobitou kategóriou potom sú, samozrejme, chátrajúce objekty s opadanou omietkou, ktoré už dávno volali po novej fasáde.
Kostoly v gotike a renesancii boli totiž omnoho farebnejšie, než si mnohí myslia. Nie zriedka ich fasády zdobilo iluzívne kvádrovanie, zvýraznené nárožia či geometrické alebo ornamentálne lemovanie pod strechou a okolo okien a vstupov. Nehovoriac už o nástenných maľbách, medzi ktorými sa najčastejšie objavovala rozmerná postava svätého Krištofa s malým Ježiškom na pleci. Pohľad na ňu mal chrániť pocestných, keďže tento svätec bol patrónom pútnikov.
V dnešnom článku sa bližšie pozrieme na tri sakrálne stavby, ktoré sa v uplynulom desaťročí odeli do výrazne odlišného šatu oproti tomu, ako ich miestni ľudia i návštevníci dlhé desaťročia poznali.
Dechtice
Ešte pred 10 rokmi pripomínal kostolík na cintoríne v obci Dechtice doslova sivú myšku. Hoci ide o unikátnu románsku stavbu, netradičnú rotundu z 12. storočia, jeho svetlosivá fasáda takmer úplne zakrývala stredoveký pôvod. Výnimkou boli len románsky vstup do lode s vloženým gotickým portálom a sonda na apside naznačujúca, že pod mladšou omietkou sa skrývajú veľmi zaujímavé veci.
A bolo to naozaj tak. Vďaka eurofondom sa podarilo realizovať komplexnú obnovu stavby, ktorá bola ukončená v roku 2015 a priniesla zásadné objavy v interiéri i exteriéri stavby.
Kostolík postavili ako rotundu s loďou navonok obdĺžnikového, vnútri však kruhového pôdorysu, zaklenutou murovanou kopulou. Svätyňu predstavovala pretiahnutá, polkruhovo zakončená apsida. V 13. a 14. storočí stavbu vyzdobili nástennými maľbami a ďalšou úpravou prešla v období neskorej gotiky. A práve podobu z tejto poslednej stredovekej etapy vrátili reštaurátori z takmer úplného zabudnutiu späť na svetlo Božie. A je to veru poriadna zmena.
Okrem samotnej omietky, ktorá už svojou štruktúrou naznačuje starobylosť objektu, je to najmä obnovené iluzívne kvádrovanie na celom plášti apsidy. Po jej obvode a na južnej stene lode odkryli ozdobný prvok zo šikmo ukladaných tehál – zuborez. Ten na lodi dopĺňajú maľované ozdobné pásy.
Mladšie okno nad južným portálom bolo zamurované a miesto neho znova otvorili staršie obdĺžnikového tvaru. Gotickému oknu na apside vrátili jeho stredovekú farebnosť, podobne ako aj južnému portálu s lomeným oblúkom. Nárožia lode sú opätovne zvýraznené maľovaným kvádrovaním.
Pri obnove stáli reštaurátori i pamiatkari navyše pred zložitou voľbou, čo s pôvodnou románskou fasádou apsidy. Tá bola totiž podľa talianskych vzorov zdobená na Slovensku unikátnymi vodorovnými pásmi z tvarovaných tehál. Napokon ju prezentovali aspoň sčasti na východnej strane. Významné zmeny sa udiali aj v interiéri, kde odkryli a zreštaurovali stredoveké fresky na klenbe svätyne. Rotundu tak teraz môžeme znova obdivovať v podobe, ktorá bola minimálne od 18. storočia prekrytá mladšími vrstvami.
Liptovský Ján
Len pred dvoma rokmi získala komplexná obnova Kostola svätého Jána Krstiteľa v obci Liptovský Ján ocenenie Fénix – Cena Nadácie SPP pre najkrajšiu obnovenú pamiatku a tiež cenu Fénix – Kultúrna pamiatka roka udeľovanú Ministerstvom kultúry SR. Už len tieto fakty potvrdzujú, že sa tu vykonal naozaj veľký kus práce.
Pamiatkovú ani historickú hodnotu tunajšieho chrámu nikto nespochybňoval, veď sa tu zachoval pôvodný portál ešte s románskymi prvkami či časti asi najstaršieho známeho krovu u nás, ktorého drevo bolo podľa analýzy sťaté už v rokoch 1291/1292.
Nevýrazná, miestami ošarpaná fasáda však dlhé roky pomerne úspešne skrývala tieto a ďalšie umelecko-historické hodnoty jánskeho chrámu. Jeho dejiny pritom siahajú už do poslednej tretiny 13. storočia, keď už nastupoval gotický sloh a nahrádzal starší románsky. Patrocínium kostola postaveného na miernej vyvýšenine v obci dalo meno aj celej obci podobne, ako sa to stalo vo viacerých prípadoch na Liptove.
Chrám mal podobu jednolodia s kvadratickým presbytériom a západnou vežou. Tá počas nedávneho výskumu zostarla o približne 500 rokov, keďže donedávna bola datovaná až do roku 1808. Veľkým zásahom do objektu bolo neskorogotické rozšírenie v tretej tretine 15. storočia až začiatkom 16. storočia. Vtedy postupne rozšírili loď južným smerom a presbytérium bolo zväčšené do dnešnej podoby s polygonálnym ukončením a novo zaklenuté rebrovou klenbou.
Komplexná obnova v rokoch 2018 – 2022 predstavovala markantnú zmenu vzhľadu pamiatky, ktorá sa razom zaradila medzi najatraktívnejšie stavby svojho druhu nielen v rámci Liptova. Reštaurátorom sa podarilo prezentovať v pôsobivom celku pôvodné i novoobjavené prvky siahajúce od románskeho obdobia cez gotiku a renesanciu až po barok a klasicizmus.
Medzi nové objavy patria konsekračné kríže z 13. storočia, gotické a renesančné nástenné maľby, ako aj články z neskorogotického pastofória s reliéfom Ježišovej tváre, ktoré sa podarilo rekonštruovať a znovu osadiť na miesto.
Exteriér chrámu prešiel azda najviditeľnejšou premenou. Preč je ošarpaná fasáda, ktorú nahradila nová biela s obnoveným nárožným kvádrovaním zo 17. storočia. Jej výzdobu dopĺňa lem okolo okien, v ktorých bola podľa objavených kamenných článkov zrekonštruovaná kružba z čias neskorej gotiky.
Vďaka spoločnej práci výskumníkov, reštaurátorov, pamiatkarov i Cirkvi sa podarilo premeniť tento kostol na skutočný klenot sakrálnej architektúry na Slovensku.
Stredné Turovce
Až do roku 2022 bol na zvyšok Kostola svätého Martina v Stredných Turovciach (časť obce Veľké Turovce) veľmi smutný pohľad. Neveľká stavba, len presbytérium s južnou sakristiou, sa po desaťročiach chátrania doslova rozpadala. Zdalo sa, že je po ťažkých skúškach osudu odsúdená bez využitia na zánik.
K tomu, našťastie, nedošlo. Po výskumoch v minulom desaťročí, ktoré významne pozmenili naše dovtedajšie vedomosti o tomto chráme, sa napokon pristúpilo ku komplexnej obnove. Tá vrátila objektu jeho podobu z čias renesancie, keď vznikol.
Tento fakt však poznáme až od roku 2018, pretože dovtedy sa zvyšok kostolíka datoval do 13. storočia, ešte do románskeho obdobia. Reštaurátorský a potom aj ďalšie výskumy však toto časové zaradenie vyvrátili v prospech neskoršieho, renesančného pôvodu.
Netrvalo však dlho a stredovek sa do Stredných Turoviec predsa len vrátil. Archeológovia totiž už o rok neskôr v priestore svätyne odkryli základy staršieho, gotického presbytéria polygonálneho tvaru. Dejiny stavby sa tak mohli opäť prepisovať…
Na základe súčasných poznatkov tak na tomto mieste stál najprv gotický kostol, ktorý zanikol zrejme počas tureckých výbojov v 16. storočí. Následne tu postavili nový, väčší jednoloďový chrám s kvadratickou svätyňou a sakristiou na severnej strane. Tú neskoršie odstránili a postavili novú, dodnes zachovanú na južnej strane.
V takejto podobe, aj s južnou predsieňou, stál kostol až do roku 1938. Pri povodni spôsobenej riečkou Krupinica sa vtedy staticky narušená loď zrútila a stáť zostalo iba presbytérium so sakristiou, ktoré neskôr prestavali na kaplnku. Zamurovali pôvodný víťazný oblúk a vytvorili tam nový vstup. V roku 1968 sa však prestala využívať na liturgické účely, keďže v obci prestavali na modlitebňu rodinný dom. Odvtedy začal úpadok objektu až do smutného stavu s opadanou omietkou, trhlinami v múroch a zatekajúcou strechou, pre ktorú prehnili a začali sa rozpadať drevené časti krovu a stropu.
Dnes je, našťastie, však už všetko inak. Stavba dostala novú bielu fasádu, na ktorej bola obnovená pôvodná maliarska výzdoba v podobe nárožného kvádrovania, olemovania okien a ornamentálnych pásov. To všetko už ochraňuje aj nová strecha pokrytá drevenými šindľami. Takisto bol obnovený interiér, ktorý je dnes opäť viditeľný vďaka otvoreniu víťazného oblúka a jeho preskleniu. V pláne je aj prezentácia pôdorysu zaniknutej lode.
