Notre Dame des Champs, ikonický katolícky kostol v parížskej štvrti Montparnasse, sa stal terčom podpaľačského útoku len 24 hodín po tom, čo v jeho interiéri vypukol náhodný požiar.
Príčinou prvého požiaru z rána 23. júla bola podľa správy denníka Le Figaro porucha elektrického obvodu, ktorá mala za následok zničenie ozvučenia kostola a organa.
Nasledujúci deň vandali v bočnej kaplnke zasvätenej svätému Jozefovi podpálili drevené panely. Nedávno zrekonštruované plátno umiestnené nad drevenými panelmi utrpelo značné škody. Socha svätého Jozefa spadla a rozbila sa, zatiaľ čo hasiči hasili plamene, uvádza sa v správe denníka Tablet. Ten zároveň zrekapituloval, že v minulom roku došlo vo francúzskych kostoloch k „50 požiarom alebo pokusom o podpaľačstvo“ v porovnaní s 38 prípadmi v roku 2023.
Pri žiadnom z incidentov nebol hlásený nikto zranený.
„Tento druhý požiar spôsobil ešte väčšie škody,“ napísal farár otec Camille Millour vo vyhlásení z 25. júla na webovej stránke farnosti po druhom incidente, ku ktorému došlo popoludní 24. júla. Otec Millour poznamenal, že vyšetrovanie stále prebieha, a poďakoval sa záchranárom za ich úsilie.
„Z dôvodov vyšetrovania a rekonštrukcie budovy zostane náš kostol zatvorený na neurčito,“ uviedol kňaz a spomenul, že po požiari bude výmena osvetlenia kostola nevyhnutná, a to nielen z estetických dôvodov. Kostol plánoval inštaláciu nového osvetlenia pred svojím 150. výročím budúci rok.
Obdobný prípad podpaľačstva zaznamenalo aj Nemecko. 20. júla poškodil požiar najväčší nemecký drevený kostol v Clausthal-Zellerfelde. Ide o evanjelický Kostol Svätého Ducha postavený v 17. storočí a od roku 2005 zapísaný ako kultúrna pamiatka národného významu.
Závery znaleckého posudku, ktoré boli zverejnené 29. júla, potvrdili aj v tomto prípade podpaľačstvo. Požiar v historickom kostole s kapacitou viac ako 2 000 ľudí poškodil fasádu a strešnú konštrukciu.
Podľa úradu štátneho zastupiteľstva bol podozrivý zatknutý deň po požiari, no pre nedostatok dôkazov bol neskôr prepustený. Úrad štátneho zastupiteľstva v utorok neposkytol ďalšie informácie s odvolaním sa na prebiehajúce vyšetrovanie.
Iný prípad sa odohral Zakarpatskej oblasti na Ukrajine, kde útočníci podpálili gréckokatolícky chrám v obci Palaď-Komarivci, obývanej etnickými Maďarmi. Podľa miestnych správ sa páchatelia v stredu 16. júla večer pokúsili podpáliť vchod do kostola a na stenu nastriekali protimaďarské heslá. Včasný zásah zabránil väčším škodám.
Počet útokov na kostoly sa zvýšil aj podľa štatistík Observatória pre intoleranciu a diskrimináciu kresťanov v Európe. Jeho riaditeľka Anja Hoffmannová kritizuje nedostatočné zaznamenávanie a objasňovanie protikresťanských trestných činov.
Hoci ide zväčša o drogovo závislých alebo duševne chorých páchateľov, pribúdajú útoky na kostoly s čoraz jasnejším protináboženským motívom. A takéto činy by mali byť dôvodom na obavy nielen na strane veriacich. Kostoly sú v prvom miesta bohoslužieb, kde ľudia čerpajú svoju vieru. Okrem toho sú však aj miestami dialógu a nádeje v čoraz viac polarizovanej spoločnosti. Útoky na takéto miesta sú preto hlasným varovným signálom.
Spracoval Rastislav Čižik.
