V rámci včerajšieho sviatku svätých Cyrila a Metoda sme si na celom Slovensku pripomenuli význam ich misie na Veľkej Morave, posolstvo i odkaz ich učenia a činov pre súčasnosť. Dnes by sme sa chceli trocha bližšie pozrieť na kostoly zasvätené solúnskym bratom.
Hoci tradícia ich svätosti bola na našom území prítomná aj v priebehu stredoveku, silnejšie sa začala presadzovať až od 17. storočia aj v spojení s nárastom záujmu o obdobie Veľkej Moravy v slovenskom i slovanskom prostredí.
Naplno sa to prejavilo v 19. storočí s rozvojom národného hnutia. Niet sa preto čo čudovať, že v rámci memorandových žiadostí v roku 1861 sa objavila aj požiadavka vyhlásiť svätých Cyrila a Metoda za slovenských národných patrónov.
Tisícročné výročie príchodu vierozvestcov na Veľkú Moravu predstavovalo vhodnú príležitosť na ďalšie prehĺbenie úcty k nim. Jedným z jej najvýznamnejších prejavov bolo zasvätenie staršieho chrámu v obci Selce svätým Cyrilovi a Metodovi. Ide o najstarší chrám na našom území v týmto patrocíniom. Len o dva roky je mladšia novostavba kostola v obci Dohňany, ktorá sa môže pochváliť oltárnym obrazom vierozvestcov z jubilejného roku 1863 od známeho maliara Jozefa Božetecha Klemensa.
Osobitým prípadom je evanjelický Kostol svätých Cyrila a Metoda v Bardejove, ktorý dokončili už v roku 1808, ale nie je jasné, kedy získal toto – pre evanjelikov veľmi nezvyčajné – patrocínium. Celkovo máme na Slovensku zhruba sto kostolov a kaplniek zasvätených solúnskym bratom, pričom absolútna väčšina pochádza z 20. storočia. Podrobnejšie si priblížime tri z nich.
Prvý – Selce (okres Banská Bystrica)
Spomedzi množstva chrámov zasväteným solúnskym bratom bezpochyby vyčnieva kostol v dedinke Selce neďaleko Banskej Bystrice. Ako už bolo spomenuté, stal sa pred vyše 160 rokmi prvým chrámom s týmto patrocíniom.
Dejiny samotnej stavby však siahajú podstatne hlbšie do minulosti. Tunajší Kostol všetkých svätých totiž postavili vo vyvýšenej polohe už niekedy v priebehu prvej štvrtiny 14. storočia. Išlo o pomerne veľké jednolodie s polygonálnym presbytériom zaklenutým rebrovou klenbou a severnou sakristiou.
V období neskorej gotiky prešiel chrám viacnásobnými úpravami. Niekedy okolo roku 1470 osadili do pôvodného západného priečelia sedlový portál a v roku 1516 pristavali k lodi južnú kaplnku zaklenutú dvoma poľami sieťovej klenby.
Príprava celonárodných cyrilo-metodských osláv v roku 1863 inšpirovala k aktivite aj miestneho kňaza a národovca Júliusa Plošica. Ten sa dlhodobo aktívne zapájal do národného života, zúčastnil sa na memorandovom zhromaždení v Turčianskom Svätom Martine a bol aj spoluzakladateľom Matice slovenskej a slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom.
Plošic sa rozhodol, že si výročie vierozvestcov pripomenú aj v jeho farnosti, a to nielen tak, ale hneď zmenou patrocínia a zasvätením farského chrámu svätým Cyrilovi a Metodovi. S tým bola spojená aj objednávka na nový oltárny obraz s týmito svätcami. Ten namaľoval banskobystrický maliar Július Jonáš, pričom ho dokončil na jar roku 1863.
V Selciach sa tak mohla konať veľká slávnosť. Udiala sa na sviatok Najsvätejšej Trojice 31. mája za účasti niekoľkých tisícok veriacich, kňazov i národovcov. Počas nej diecézny biskup Štefan Moyzes posvätil oltárny obraz a tunajší chrám získal svoj primát prvého Kostola svätých Cyrila a Metoda v rámci územia terajšieho Slovenska.
V roku 1877 kostol vyhorel, čo sa stalo príležitosťou na jeho významné rozšírenie. Loď predĺžili o deväť metrov západným smerom a pristavali k nej aj vežu. Tieto práce boli ukončené v roku 1894.
V roku 1996 bolo ukončené reštaurovanie oltárneho obrazu vierozvestcov, ktorý po vrátení do kostola slávnostne požehnal vtedajší banskobystrický biskup Mons. Rudolf Baláž. Ten o dva roky neskôr dokonca selčiansku farnosť vyhlásil za centrum cyrilo-metodskej úcty v Banskobystrickej diecéze. Na sviatok vierozvestcov sa tu koná každoročne diecézna cyrilo-metodská púť.
Posledný májový deň v roku 2013 uložil banskobystrický biskup Mons. Marián Chovanec v kostole vzácnu relikviu z kosti svätého Cyrila. Stalo sa tak na slávnostnej svätej omši pri príležitosti 1150. výročia príchodu solúnskych bratov na naše území a tiež 150. výročia zasvätenia kostola týmto svätcom.
Najväčší – Terchová (okres Žilina)
Diecéznou svätyňou a pútnickým miestom je aj Kostol svätých Cyrila a Metoda v Terchovej. Ide zároveň o najväčší chrám zasvätený vierozvestcom na Slovensku.
Postavili ho v priebehu zložitých 40. rokov minulého storočia, keďže starší Kostol svätého Martina už veriacim kapacitne nestačil. So stavbou sa začalo v roku 1942, keď položili základný kameň. Koncom roka 1944 už mali hotovú hrubú stavbu, ale dokončeniu kostola zabránili záverečné boje 2. svetovej vojny, počas ktorých obec vyhorela. Chrám bez vnútorného zariadenia aspoň poskytol prístrešok pre ľudí, ktorí prišli o strechu nad hlavou. Slávnostnej konsekrácie sa veriaci napokon dočkali v októbri 1949 za prítomnosti apoštolského administrátora Nitrianskej diecézy Dr. Eduarda Nécseya.
Kostol naprojektoval známy slovenský architekt Milan Michal Harminc ako trojloďovú stavbu s rovným ukončením presbytéria a vežou asymetricky pripojenou k priečeliu stavby zo západnej strany. Časť vybavenia vrátane zvonov preniesli zo starého kostola.
Zasvätenie solúnskym bratom pripomínajú ich sochy na priečelí kostola, ako aj v interiéri po stranách presbytéria. Motívy z čias vierozvestcov zasa zdobia okná stavby.
Významným dňom v dejinách chrámu i celej farnosti bol 9. október 2019. Pri príležitosti 70. výročia konsekrácie tu slúžil slávnostnú svätú omšu žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis. Počas nej vyhlásil terchovský kostol za diecéznu svätyňu. Biskup súčasne daroval kostolu relikvie svätého Klimenta Ochridského, žiaka svätých Cyrila a Metoda, a tiež mu udelil privilégium, že sa v ňom môže kedykoľvek sláviť svätá omša ku cti solúnskych bratov. Terchová tak sa stala oficiálnym pútnickým miestom Slovenska i celého sveta.
Najmenší – Seniakovce (okres Prešov)
Dlhá a tŕnistá bola cesta veriacich v obci Seniakovce k ich kostolíku svätých Cyrila a Metoda. Zdrobnenina je tu úplne namieste, keďže tamojší gréckokatolícky chrám sa považuje za najmenší spomedzi všetkých našich kostolov s týmto patrocíniom.
Táto cesta sa začala ešte v časoch prvej republiky. Starý chrám pochádzajúci ešte z 13. storočia prestával vyhovovať potrebám a predstavám ľudí, a preto sa objavili plány na jeho rozšírenie. V roku 1938 sa napríklad uvažovalo o prístavbe sakristie a západnej veže, ako aj o zväčšení okien. Plán na prestavbu zastavilo zrejme aj vypuknutie 2. svetovej vojny.
Druhý pokus prišiel koncom 40. rokov minulého storočia. To sa už uvažovalo o výstavbe nového kostola. Veriacim sa podarilo dokonca vyzbierať sumu takmer pol milióna korún. Opäť však zasiahli vyššie sily, keď v roku 1950 došlo k nútenému začleneniu gréckokatolíkov do Pravoslávnej cirkvi.
Po pár rokoch plány znova ožili, no nanešťastie na úkor staršieho, románskeho chrámu. Napriek tomu, že už bol pamiatkovo chránený, ho v roku 1956 miestni veriaci zbúrali s tým, že ho nahradia novostavbou. K tomu však nedošlo, a tak ľudia zostali bez kostola.
Na lepšie časy im v tomto ohľade začalo svitať až v roku 1968, keď bola v rámci uvoľnených spoločenských pomerov obnovená Gréckokatolícka cirkev. Miestni sa tak podľa pôvodných zámerov rozhodli začať stavať nový chrám na mieste zbúraného. Štátne orgány však jeho výstavbu zakázali a nariadili zmeniť využitie na dom smútku. Jeho výstavba však nebola dokončená.
Prešli ďalšie roky, až kým v roku 1989 vtedajší miestny národný výbor nepovolil dostavať objekt ako kostol. Vznikla tak stavba neveľkých rozmerov s polygonálne ukončenou svätyňou, ktorá nie je v exteriéri oddelená od lode. Na západnej strane sa nachádza predstavaná veža. Dokončený chrám získal patrocínium svätých Cyrila a Metoda a bol vysvätený v roku 1990. Dodnes slúži veriacim ako fília farnosti vo Varhaňovciach.
