Na prelome prvého a druhého tisícročia, v období mocenskej nestability a pretrvávania pohanských tradícií, sa na uhorskom tróne objavil muž, ktorý nielenže zjednotil svoj ľud, ale aj zásadne zmenil jeho smerovanie: svätý Štefan Uhorský (asi 975 – 1038). Stal sa jedným z mála kanonizovaných kráľov v histórii.
Štefan, pôvodným menom Vajk, bol synom veľkokniežaťa Gejzu (asi 940 – 997) a sedmohradskej kresťanskej šľachtičnej Šarolty (asi 950 – 1008). Gejza, hoci pokrstený, naďalej toleroval pohanské praktiky, no Štefan už od útleho veku prejavoval silnú oddanosť kresťanstvu. Podľa legendy mala jeho matka videnie, v ktorom jej svätý Štefan Prvomučeník predpovedal, že jej syn sa stane mužom, ktorý vymetie pohanstvo z Uhorska a povedie ľud k viere v Krista.
V pätnástich rokoch začal Štefan aktívne pomáhať otcovi pri šírení kresťanstva. Okolo roku 996 sa oženil s Gizelou Bavorskou (985 – 1060), sestrou cisára Henricha II., čo upevnilo jeho spojenectvo so Svätou ríšou rímskou. Po smrti otca v roku 997 Štefan napriek odporu zo strany niektorých príbuzných i miestnych frakcií veľmožov prevzal vedenie krajiny ako uhorské veľkoknieža.
Okolo roku 1000 bol korunovaný za uhorského kráľa a z tejto mocnej pozície pokračoval v premene Uhorska na kresťanské kráľovstvo: zakladal diecézy, staval kláštory, vítal byzantských i bavorských misionárov a zavádzal zákony, ktoré umožňovali efektívnu správu ríše, podporovali kresťanskú vieru a potláčali pohanské praktiky. Ako spravodlivý vládca snažil sa o blaho všetkých svojich poddaných, nielen elít. Svoj ľud zveril Panne Márii, ktorej zasvätil celé kráľovstvo.
Úspešný vladár mal s manželkou Gizelou niekoľko detí, ale dospelosti sa dožil iba syn Imrich, ktorý tiež patrí do zoznamu svätých Katolíckej cirkvi. Nádejného následníka trónu zverili do výchovy benediktínovi Gerardovi (977 – 1046), rodákovi z Benátok, neskoršiemu csanádskemu biskupovi a svätorečenému mučeníkovi. Avšak v roku 1031 len 24-ročný Imrich zomrel nešťastnou náhodou počas poľovačky.
Táto strata kráľa hlboko zasiahla, takže posledné roky života prežil v Stoličnom Belehrade v bolesti, chorobe a obavách o budúcnosť svojho ľudu. Právom: po jeho smrti nástupnícke spory uviedli kráľovstvo do nestability. Nepomohla ani skutočnosť, že panovník určil svojho následníka – pohanstvo sa opäť začalo šíriť. Až Ladislav I. (1046 – 1095), ktorý nastúpil na uhorský trón v roku 1077, dokázal upevniť kresťanskú vieru a nadviazať na Štefanov odkaz, čo Katolícka cirkev ocenila v roku 1192, keď ho vyhlásila za svätého.
Štefan, uhorský kráľ z rodu Arpádovcov, bol kanonizovaný pápežom Gregorom VII. v roku 1083. Jeho úcta sa rozšírila čoskoro po svätorečení, čo sa prejavilo aj výstavbou kostolov s jeho patrocíniom. Na Slovensku je ich 75, tie najstaršie sú z 12. storočia a nachádzajú sa v Nitrianskej diecéze.
Svätý Štefan Uhorský je patrónom kráľov, murárov a kamenárov i rodičov, ktorí prišli o dieťa. Jeho život je pre nás príkladom, ako môžeme v pokore a oddanosti Bohu používať moc na dobré účely, na budovanie spoločenstva, šírenie viery a spravodlivosti.
