Ján Gabriel Perboyre, ktorý má v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi svoje miesto 11. septembra, sa narodil 6. januára 1802 v juhofrancúzskej dedinke Le Puech do hlboko veriacej gazdovskej rodiny, kde z ôsmich detí sa až päť zasvätilo Bohu v kňazskej alebo rehoľnej službe.
Ján Gabriel nemal v pláne stať sa kňazom. Vlastné duchovné povolanie objavil nečakane, keď v roku 1816 sprevádzal svojho mladšieho brata Ľudovíta do nižšieho vincentínskeho seminára v Mountbane, ktorého rektorom bol ich strýko Jakub, lazarista. Mienil sa tam zdržať iba krátko, aby mladučkému súrodencovi uľahčil odlúčenie od rodiny, no v seminári sa mu zapáčilo. Rozhodol sa preto vstúpiť do Misijnej spoločnosti svätého Vincenta de Paul, kde po noviciáte zložil sľuby 28. decembra 1820.
Po kňazskej vysviacke vo veku 23 rokov sa stal učiteľom teológie v seminári a neskôr rektorom a novicmajstrom v Paríži. Napriek tomu, že bol mladý, jeho nadriadení v ňom vnímali veľkú duchovnú zrelosť.
Keď Ľudovít nešťastne zomrel cestou na misie do Číny, Ján Gabriel pocítil silnú túžbu pokračovať v poslaní, ktoré bolo zverené jeho bratovi. Napriek svojmu chatrnému zdraviu nastúpil na loď a po piatich mesiacoch dorazil v roku 1835 do Macaa. Odtiaľ putoval do čínskej provincie Henan, kde začal svoje trojročné misijné pôsobenie. Potom ho preložili do provincie Hubei, kde jeho práca priniesla hojné ovocie.
V septembri 1839 sa situácia radikálne zmenila. V Číne vypukli tvrdé prenasledovania kresťanov a Ján Gabriel sa stal jednou z prvých obetí. Podobne ako jeho Majster Ježiš Kristus bol zradený za striebro a následne zajatý. Počas väznenia ho vystavili mnohým útrapám a mučeniu. Absolvoval viacero ponižujúcich „súdnych procesov“ s vopred daným výsledkom: spolu so siedmimi ďalšími väzňami bol odsúdený na smrť ukrižovaním.
Tesne pred smrťou zložil Ján Gabriel túto hlbokú modlitbu, ktorá vyjadruje jeho úplnú oddanosť Bohu:
Ó, môj Božský Spasiteľ, premeň ma na seba.
Nech sú moje ruky rukami Ježiša.
Daj, aby všetky schopnosti môjho tela slúžili len na tvoju oslavu.
Premeň moju dušu a všetky jej sily,
aby moja pamäť, vôľa a city boli pamäťou, vôľou a citmi Ježiša.
Znič vo mne všetko, čo nie je tvojím dielom.
Daj, aby som žil len v tebe, s tebou a pre teba,
aby som mohol naozaj povedať so svätým Pavlom:
„Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus.“
Zomrel 11. septembra 1840 vo Wu-chane udusením na kríži. Jeho telo sa podarilo pochovať na misijnom cintoríne. Dvadsať rokov po smrti boli jeho ostatky dvoma spolubratmi prenesené z Číny do Francúzska a uložené v kaplnke materského domu lazaristov v Paríži.
Jána Gabriela Perboyra blahorečil pápež Lev XIII. 10. novembra 1889 a za svätého ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. 2. júna 1996, čím sa stal prvým svätcom misií v Číne.
Počas pandémie ochorenia COVID-19, ktoré vypuklo práve vo Wu-chane a postihovalo dýchacie cesty, sa čínski katolíci obracali v prosbách o uzdravenie na svätého Jána Gabriela, ktorý zomrel na udusenie.
Ako kedysi svätý Ján Gabriel Perboyre, aj dnes v Číne riskujú vincentínski kňazi a charitné sestry denne svoje životy pri pokračovaní v službe evanjelizácie napriek štátnym zákazom takýchto aktivít.
