Dobre mierený, ale aj mienený humor nám môže pomôcť odkryť dôležité skutočnosti – tak ako známa anekdota, ktorá hovorí o vodičovi autobusu a farárovi. Po smrti sa totiž vodič autobusu dostal hneď do neba, kým farár si ešte musel počkať. Keď sa po „očisťovaní“ konečne dostáva k nebeskej bráne, sťažuje sa náš pán farár svätému Petrovi, ako je to vlastne možné. Svätý Peter však farárovi všetko vysvetlil: „No vieš, keď si ty v kostole kázal, všetci spali. Keď tamten šoféroval autobus, všetci sa modlili.“
Akú skutočnosť mi môže odkryť táto anekdota? Nám kňazom sa vybaví spomienka na návštevu pápeža Františka na Slovensku, keď nám v bratislavskom Dóme svätého Martina pred pár rokmi kládol na srdce: „Pozor na homílie. Zaujať a zbytočne nenaťahovať!“ Trafiť klinec po hlavičke je možné aj za osem minút.
Okrem homiletických odporúčaní pre nás kňazov tu môžeme objaviť aj jeden spoločný odkaz tak pre laikov, ako aj duchovenstvo: Často sa na Boha obraciam až vtedy, keď ide do tuhého. Až keď sú narušené hranice mojej bezpečnosti, pohodlnosti alebo zvyku, až vtedy sa prebúdza môj pud sebazáchovy a často sa stáva, že zobudí aj môj náboženský reflex. Oprášime obraz dobrého Pána Boha prachovkou osvedčených modlitieb. A nezriedka Pánu Bohu nasľubujem hory-doly, ak mi pomôže s tým či oným.
Cieľom kresťanskej formácie však nie je cibriť naše náboženské reflexy, až keď ide do tuhého, ale urobiť z nás Božích synov a dcéry. V časti evanjelia, ktoré dnes číta latinská cirkev, je na Pána Ježiša vztiahnutý citát z Knihy proroka Izaiáša o Pánovom služobníkovi: „Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, kým neprivedie právo k víťazstvu. V jeho meno budú dúfať národy.“ (Mt 12,20-21)
Niekedy zabúdam, že je to ten istý Boh, ktorý dopustí, aby som sa nalomil a takmer vyhasol. Prečo to dovolí? Možno aj preto, aby ma on mohol zapáliť a narovnať, aby som sa nevystatoval, že všetko vo svojom živote som dosiahol sám vlastnými rukami.
Momenty nalomenia a vyhasínania sú tu preto, aby som mohol zakúsiť dobrotu a starostlivosť nebeského Otca, pretože až táto skúsenosť vo mne postupne upevňuje vedomie jeho dieťaťa.
V tejto súvislosti ma nedávno zasiahol citát, ktorý toto zamyslenie zhrnie do jedného bodu. Išlo o výrok známeho ateistu Stephena Hawkinga: „Kresťanstvo je rozprávka pre tých, ktorí sa boja tmy.“ Tejto vete geniálne kontroval John Lennox: „Ateizmus je rozprávka pre tých, ktorí sa boja svetla
