Svätá všechválna mučenica Eufémia, ktorej meno má grécky pôvod a znamená žena dobrej povesti, sa stala svedkom viery a pravdy v dôležitom momente kresťanskej histórie. Gréckokatolícka cirkev si 11. júla pripomína zázrak, ktorý podľa tradície vykonala počas Chalcedónskeho koncilu v roku 451.
Eufémia ešte ako mladá dievčina podstúpila mučeníctvo v roku 304 v Chalcedóne (dnes štvrť Kadıköy na ázijskej strane Istanbulu) počas prenasledovania kresťanov cisárom Diokleciánom. Jej životopis nie je historicky overený, ale jej príbeh sa stal významným symbolom kresťanskej viery.
O poldruha storočia neskôr, keď Cirkev v rámci Rímskej ríše už požívala relatívny pokoj, Eufémia zohrala kľúčovú úlohu pri obrane pravovernosti. V roku 451 sa totiž v Chalcedóne, práve v chráme, ktorý jej bol zasvätený a kde spočívali jej relikvie, konal Štvrtý ekumenický koncil. Tento koncil bol zvolaný, aby presne určil vzťah medzi božskou a ľudskou prirodzenosťou Ježiša Krista, čím sa mal vyriešiť konflikt s monofyzitmi, ktorí tvrdili, že v Ježišovi Kristovi je len jedna, božská prirodzenosť.
Na koncile sa zúčastnilo 630 zástupcov z rôznych miestnych kresťanských cirkví. Pravovernú stranu zastupovali patriarchovia Anatolius z Konštantínopolu, Juvenal z Jeruzalema a predstavitelia pápeža Leva I. z Ríma. Monofyzitov viedol Dioskor, alexandrijský patriarcha, a Eutychius, konštantínopolský archimandrita.
Po dlhých diskusiách bez jasného záveru navrhol patriarcha Anatolius, aby obe strany predložili svoje vyznania viery Svätému Duchu prostredníctvom svätej Eufémie. Zapísali ich teda na samostatné zvitky a zapečatili ich. Potom ich položili na hruď svätej Eufémie a hrob zapečatili cisárskou pečaťou. Po troch dňoch modlitieb a pôstu otvorili hrob a našli zvitok s pravoverným vyznaním v pravej ruke Eufémie, zatiaľ čo zvitok heretikov ležal pri jej nohách. Tento zázrak presvedčil mnohých o pravovernom učení a heretici boli odsúdení a exkomunikovaní.
Okolo roku 620 preniesli pozostatky svätej Eufémie do Konštantínopolu, aby ich uchránili pred Peržanmi, a uložili ich v novom chráme, ktorý jej zasvätili. Za obrazoboreckého cisára Konštantína V. (741 – 775), ktorý zakázal dokonca uctievanie relikvií i modlitby k svätým, hodili truhlu s relikviami hodili do mora, no podľa legendy zachránili ich bratia lodiari Sergius a Sergonos.
Miestny biskup, ktorému ich odovzdali, ukrýval vzácnu truhlu v tajnej krypte až do odsúdenia obrazoborectva na Siedmom ekumenickom koncile v Nicei v roku 787. Relikvie svätice potom previezli na ostrov Lemnos v Egejskom mori a napokon v roku 796 slávnostne vrátili do Konštantínopolu. Dnes sú tam uložené v patriarchálnom Chráme svätého Juraja.
Pozostatky svätej mučenice sa však nachádzajú aj v Kostole svätej Eufémie nad chorvátskym mestom Rovinj. Našich čitateľov, ktorí počas dovolenky navštívia túto destináciu, môže zaujať legenda, ktorá hovorí, že počas jednej búrlivej konštantínopolskej noci roku 800 mramorová rakva obsahujúca pozostatky svätice z mesta zmizla. Azda ju veriaci rybári naložili na svoju loď v nádeji, že ju dokážu dopraviť na bezpečné miesto.
Mramorový sarkofág však doplával na pobrežie Rovinju po veľkej búrke na úsvite 13. júla 800. Mnoho ľudí z mesta sa pokúšalo vytiahnuť ho z mora, aby ho dopravili do Kostola svätého Juraja, ale nikto neuspel. Nakoniec, odpovedajúc na výzvu svätej Eufémie, sa malému chlapcovi s dvoma kravkami podarilo vytiahnuť sarkofág na kopec. Obyvatelia Rovinju to považovali za zázrak a vyhlásili svätú Eufémiu, ktorej socha stojí na veži kostola, za patrónku mesta a jej deň radostne oslavujú vždy 16. septembra.
Svätá Eufémia zostáva v kresťanskej tradícii symbolom viery a obrany pravdy. Jej príbeh a zázraky sú pripomienkou Božieho zásahu a podpory v kľúčových momentoch dejín Cirkvi.
