Svätý Kalixt I., ktorý má v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi svoje miesto 14. októbra, bol v poradí 16. pápežom. Jeho pontifikát trval približne od roku 217 do jeho smrti v roku 222.
Väčšina informácií o Kalixtovom živote pochádza od Hypolita Rímskeho (asi 170 – 235), jeho súčasníka a kritika. Kalixt sa narodil okolo roku 155 v Trastevere (časť Ríma za riekou Tiber) kresťanským rodičom. Otec bol otrokom istého Karpofora, bohatého kresťana z rodiny cisára Commoda.
Keď neskôr uňho slúžil aj Kalixt, Karpoforos mu zveril veľké množstvo peňazí, aby s nimi obchodoval na rímskych trhoch vo forme tzv. malej banky. Kalixt však nerozumnými pôžičkami o peniaze prišiel. Následne sa pokúsil utiecť, no chytili ho a potrestali prácou v mlyne.
Po čase spôsobil incident v synagóge, keď sa tam snažil vymôcť predtým požičané peniaze, čo viedlo k jeho odsúdeniu na nútené práce v baniach na Sardínii, kde pracoval medzi rokmi 186 – 189. Okolo roku 190 ho z baní prepustili, a to zásluhou Martie, vedľajšej manželky cisára Commoda (180 – 192), ktorá sa zaujímala o osud kresťanov na Sardínii. Po prepustení si otvoril banku v rímskej štvrti, kde žilo veľa kresťanov. Aj táto banka nakoniec skrachovala, a to v dôsledku ekonomickej krízy.
Napriek týmto nezdarom sa stal diakonom pápeža Zefirína (198 – 217), ktorý mu zveril správu nad cintorínom na Via Appia, neskôr známym ako Katakomby svätého Kalixta, ktorý poskytoval prvý oficiálny pohrebný priestor pre rímskych kresťanov.
Kalixtovo zvolenie za pápeža vyvolalo rozkol so skupinou vedenou učeným, zato pyšným Hypolitom, ktorý sa vraj podnecovaný snahou o záchranu Cirkvi dal zvoliť za protipápeža a Kalixta obviňoval z heretických názorov. Podľa Hypolitovho pamfletu Kalixt vynikal ako človek, ktorý bol „vynaliezavý v zle“ a neustále sa dostával do konfliktu so zákonmi Cirkvi. Výslovne ho kritizoval za to, že viedol mäkkú politiku voči hriešnikom, keď im povolil vrátiť sa do Cirkvi po vykonaní pokánia. Kalixt totiž vyhlásil, že odpustí hriechy cudzoložníkom a smilníkom, pokiaľ vykonajú náležité pokánie.
V snahe o pokánie a vnútornú očistu Cirkvi prebral Kalixt I. rímsku pohanskú tradíciu rozpustilých Kvatembrových dní a dal jej kresťanskú náplň v podobe modlitieb, pôstu a dobrých skutkov. (Pretrvala dodnes v podobe tzv. kántrových dní.) Známy je aj tým, že na rozdiel od rímskych zákonov uznával platnosť manželstiev uzavretých medzi slobodnými občanmi a otrokmi.
Kalixt zomrel ako mučeník v roku 222 pravdepodobne počas ľudového povstania proti kresťanom. Podľa podania ho vyhodili z okna s kameňom uviazaným okolo krku. Jeho telo našli neskôr v studni, nad ktorou postavili kostol zasvätený mučeníkovi. Pochovali ho v Katakombách svätého Kalepodia na Via Aurelia, v roku 790 však jeho relikvie preniesli do Baziliky Santa Maria in Trastevere.
Svätý Kalixt I. je považovaný za patróna tých, ktorí pracujú na cintorínoch. V ikonografii je zobrazovaný v červenom rúchu s pápežskou tiarou alebo ako ho hádžu do studne s kameňom okolo krku.