Prvý augustový deň spája v liturgickom kalendári Gréckokatolíckej cirkvi viacero skutočností. Predovšetkým je to sviatok Vynesenia driev úctyhodného a životodarného Kríža. Podľa Paschálnej kroniky z roku 630 kríž Ježiša Krista objavili v Jeruzaleme 14. septembra roku 320. Cisár Konštantín Veľký časť relikvií Kríža preniesol do Konštantínopolu. Tam ich uchovávali v Chráme Božej múdrosti, neskôr v cisárskych pokladniciach.
Okrem sviatku Povýšenia Svätého kríža, ktorý sa vlastne pripomína v deň posviacky dvojitého Jeruzalemského chrámu v roku 335, byzantská cirkev Kristov kríž oslavovala v hlavnom meste aj 1. augusta. Už za čias Konštantína Veľkého tam Kríž vykladali na verejných priestranstvách a v chrámoch.
Ako píše grécky časoslov z roku 1897, 1. augusta Kristov kríž v Konštantínopole vykladali preto, lebo sa v tomto mesiaci vyskytovalo viac chorých. V predvečer sviatku relikviu Kríža vybrali z cisárskej pokladnice a položili ju na oltár Chrámu Hagia Sofia. Od 1. augusta až do sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky sa v meste konali procesie a ľudia mali možnosť si relikviu Kríža uctiť.
Cirkev v Rusku si 1. augusta okrem toho pripomína aj krst Rusi z 1. augusta 988. Pri tejto príležitosti sa v Rusku zvyklo okrem sprievodov konať aj svätenie vody. Táto prax malého svätenia vody – prítomná aj v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku – má svoj pôvod v starobylej ruskej tradícii.
Prvého augusta sa v Gréckokatolíckej cirkvi zároveň začína Pôst pred Zosnutím Bohorodičky, ktorý sa nazýva tiež Uspenský pôst alebo ľudovo Spasivka. Toto pôstne obdobie trvá od 1. do 14. augusta a veriaci sa ním pripravujú na sviatok Zosnutia Bohorodičky, ktorý budú sláviť 15. augusta.
Pôvodné pôstne predpisy tohto pôstu boli veľmi striktné. V pondelok, stredu a piatok sa jedla výhradne nevarená rastlinná strava bez oleja, v utorok a štvrtok bola dovolená varená rastlinná strava bez oleja a v sobotu a v nedeľu sa mohla jesť rastlinná strava s olejom a vínom. Na sviatok Premenenia Pána (6. augusta) bolo dovolené jesť aj rybu.
Súčasná prax Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku však už tento pôst neodlišuje od ostatného obdobia roka, jeho zachovávanie je teda ponechané na osobné rozhodnutie každého veriaceho.
