Ivan Mikloš, bývalý minister financií a samozvaný kormidelník rozumu, sa nedávno rozhorčil nad tým, že Marek Krajčí počúva Boží hlas. Napísal: „Dr. House v rovnomennom seriáli povedal: ‚Ten, kto hovorí s Bohom, je veriaci. Ten, s kým hovorí Boh, je psychopat.‘“
Tu by sa patrilo zastať pánovi Miklošovi. On je odborník na čísla. Vie spočítať HDP, deficit a rozpočtové diery. Ale duša človeka, tá mu akosi uniká. Preto keď počuje o Božom hlase, automaticky siaha po manuáli psychiatrických diagnóz. Je to akoby niekto skúmal Beethovenovu symfóniu pomocou účtovného softvéru: výsledok bude, samozrejme, nulový.
Okrem toho, že sme sa dozvedeli, že pán Mikloš má rád Dr. Housa, vieme aj to, že mu zrejme učaril jeho cynizmus. To je dnes veľmi moderné, cynizmus je lacný luxus, ktorým sa dá zakryť duchovná prázdnota. Ale rozdiel je v tom, že Dr. House bol fiktívna postava a Mikloš je, žiaľ, reálny.
To, čo sa zdá svetu ako porucha, je v dejinách Cirkvi chápané ako ideál zdravia. Ekonóm hovorí: „Pozor: ten človek počuje hlasy!“ A kresťan odpovedá: „Chvála Bohu, že nepočujem iba seba.“
Pre Mikloša je počuť Boží hlas psychopatia. Pre nás je to kyslík. Človek, ktorý nikdy nepočul Boha, je duchovný invalid. A teraz nehovorím o hlasoch v hlave, ktoré vedú k záchvatom – hovorím o hlase, ktorý vedie k životu.
Boh hovorí k nám neustále: v prírode, v Písme, v tichu svedomia. Problém nie je v Božej nemote, ale v našej hlučnosti. Ak sú naše uši plné správ, našich vlastných názorov a každodenných banálností, ostávame hluchí. Ak sú naše oči priklincované na obrazovky, sme slepí voči tomu, čo koná Boh. Boh nepotrebuje mikrofón. My potrebujeme stíšiť rádio. Počuť Boží hlas neznamená byť vizionár, ktorý vidí anjelov na každom rohu. Znamená to vedieť prečítať jednoduché slová: „Miluj svojho blížneho.“ Počuť ich ako adresované mne. A ak sa niekomu zdá, že to je psychopatické, potom si položme otázku: Čo je normálne? Vysmievať sa človeku, ktorému nerozumiem?
Kristus povedal apoštolom: „Nasleduj ma!“ Oni nechali siete a išli. Bez tabuliek, bez grafov, bez verejnej diskusie. A zrazu sa svet zmenil. A my moderní ľudia počujeme to isté: „Nasleduj ma!“, no radšej si otvoríme diskusiu na Facebooku.
Keď hovoríme o počúvaní Boha, nejde o zvláštne mystické vízie. Kresťan nepotrebuje LSD, aby sa dostal do kontaktu s večnosťou. Stačí otvoriť evanjelium. V Kristových slovách je Boží hlas. V príkaze odpustiť, milovať, kajať sa, prijímať Eucharistiu a klaňať sa Bohu to je hlas, ktorý k nám priamo prehovára.
Ak sa pozrieme na evanjelium, uvidíme, že Kristov hlas má zvláštnu moc. Stačilo mu povedať: „Nasleduj ma!“ a rybári zanechali siete, istoty, celý svoj život. Bez zázrakov, bez apologetiky, bez powerpointovej prezentácie. Jednoducho išli. Prečo? Pretože ich srdcia boli pripravené. Filip študoval Písmo, modlil sa, čakal. A keď Kristus prehovoril, spoznal jeho hlas. „Našli sme Mesiáša,“ povedal. A v tej vete je všetka radosť človeka, ktorý už dlho počúva a konečne počuje.
Porovnajme to s nami. My máme Kristove slová vytlačené v stovkách vydaní, máme teologické komentáre, máme celé knižnice apologetiky. A predsa často zostávame hluchí. Oni mali jediné slovo – „nasleduj“ – a išli. My máme celé katechizmy – a otáľame.
Filip spoznal hlas Mesiáša, pretože bol pripravený. Mikloš by ho pravdepodobne poslal na vyšetrenie k psychiatrovi. A predsa to, čo Filip urobil, bolo šialenstvo. Zanechal všetko pre jediné slovo.
Tu sa ukazuje paradox. Svet hovorí, že počuť Boží hlas je blud. Ale v skutočnosti je to jediné, čo nás vyvádza z bludu. Koľko ľudí nepočulo Spasiteľa ani Boha, počuli obyčajného stolára z Nazareta, kvôli ktorému sa neoplatilo nikam chodiť. Aj vtedy väčšina počula obyčajného človeka a len málokto počul Boha.
Keď dnes niekto povie: „Počul som Boží hlas,“ je to na smiech. Ale skúste si predstaviť, čo by sa stalo, keby nikto nikdy nepočul. Keby Abrahám nepočul. Keby Mojžiš nepočul. Keby apoštoli nepočuli. Keby Panna Mária nepočula. Vtedy by sme možno mali plné banky, silnú ekonomiku, ale prázdne nebo.
Mikloš si myslí, že psychopat je ten, kto počuje Boha. Ja si zas spolu s Chestertonom myslím, že psychopat je ten, kto počuje len sám seba.
Napokon ide o to, či si zvolíme zdravý rozum sveta, alebo „bláznovstvo“ Boha.
