V talianskych médiách to opisujú ako „veľké preteky o pápežskú sutanu“. Konkláve, ktoré od stredy 7. mája bude voliť nástupcu pápeža Františka, je prvým za 46 a pol roka, počas ktorého Vatikán neobjednal sadu sután pre novú hlavu Katolíckej cirkvi, aspoň nie od dvoch najznámejších pápežských krajčírov.
Keď sa v čase sede vacante upierajú oči celého sveta na komín Sixtínskej kaplnky, v úzkych uličkách medzi Panteónom a Vatikánom prebieha iný nenápadný pretek: Kto oblečie budúceho nástupcu svätého Petra? Po prvý raz od roku 1978 Vatikán neobjednal u známych krajčírov sadu troch bielych rúch, ktoré zvyknú čakať v „Izbe sĺz“, až si nový pápež vyberie.
Dvaja rivali bez objednávky
Sartoria Gammarelli, rodinný podnik založený v roku 1798, vedie už šiesta generácia. V archíve má dokumenty potvrdzujúce, že pre každé konkláve 20. i 21. storočia šili štartovaciu pápežskú garderóbu. „Tentoraz nám nezazvonil telefón,“ priznáva Lorenzo Gammarelli. „Je nám to ľúto. Popri smútku za zosnulým pontifikom býva prípravný ruch na nové rúcha akousi radosťou.“
Ani Ranieri Mancinelli, 86-ročný veterán, ktorý od roku 1962 ušil taláre trom pápežom počas pontifikátu, nedostal oficiálnu zákazku. Svoje tri jednoduché biele sutany však predsa len pripravuje „na vlastné riziko“, ak by si ich kardináli v poslednej chvíli vybrali.
Prečo Vatikán mlčí?
Oficiálne nevydalo Tlačové stredisko Svätej stolice žiadne vyhlásenie. Hovorca Matteo Bruni odvrátil otázky novinárov: „Nie každú zvedavosť treba uspokojiť.“ Talianske médiá špekulujú o dvoch dôvodoch:
Prvým dôvodom môže byť udržateľnosť podľa Františka. Pápež sa opakovane vyslovoval za „kultúru starostlivosti“ aj v odeve. Vo vatikánskych skladoch môže byť dosť nepoužitých talárov z roku 2013 či ešte starších konkláve, ktoré sa dajú upraviť.
Druhým možným dôvodom je finančná i časová pružnosť. Súčasná neistota, či bude nový pápež pokračovať vo Františkovom jednoduchom štýle, alebo sa vráti k tradičným červeno-zlatým doplnkom, odradila Vatikán od predčasných objednávok.
Od saténu k jednoduchosti
„Pri prvom vystúpení pred veriacich má nový pápež na sebe ručne šitú bielu vlnenú sutanu, doplnenú krátkou bielou pláštenkou a širokými hodvábnymi rukávmi. Sutana sa zapína hodvábnymi gombíkmi a preväzuje hodvábnym brokátovým pásom so zlatými strapcami. Všetci pápeži až po Františka si tento pás dodatočne nechávali vyšiť svojou pápežskou pečaťou.
Pápež František v roku 2013 odmietol mozetu i štólu a zostal pri jednoduchom talári so skromným pektorálom.
Mancinelli potvrdzuje, že Argentínčan inklinoval k praktickosti: „Chcel ľahšiu látku a nízke náklady. Neskôr som mu musel šiť širšie sutany, pre zdravotné problémy.“ Naopak Benedikt XVI. preferoval ťažšie vlnené materiály a výpravné doplnky. So stúpajúcim vekom mu krajčír skracoval sutany, aby mu neprekážali pri chôdzi.
„Izba sĺz“ a risk krajčíra
Po slávnostnom Habemus Papam nový pontifex vstúpi do malej miestnosti vedľa Sixtínskej kaplnky, nazývanej Izba sĺz. Tradícia hovorí, že tam často prichádza prvé dojatie. Na vešiakoch ho čakajú tri konfekčné veľkosti. Za bežných okolností dodáva Gammarelli aj balík topánok rôznych veľkostí. No v roku 1958 sa ukázalo, že ani to nemusí stačiť: pápež Ján XXIII. vyšiel na balkón s talárom poisteným špendlíkmi, lebo siahol po primalom kúsku.
Keďže tentoraz objednávka chýba, Mancinelli počíta „naslepo“. Strihá tri taláre, kapy i jednoduchý biely pás. Či budú použité, zistí, až keď sa nový Svätý Otec ukáže veriacim. „Možno budem sklamaný, možno poctený. No povolanie krajčíra Cirkvi, to je aj pokora.“
Symfónia skromnosti, alebo návrat k tradičnému lesku?
Otázka šiat nie je len estetická. Symbolika pápežského odevu vyjadruje teologickú a pastoračnú líniu pontifikátu. Ak budúca hlava Cirkvi znovu siahne po zlatej štóle a červenom plášti, vyšle signál návratu k tradičnej reprezentácii úradu. Ak ostane pri Františkovom minimalizme, potvrdí dôraz na chudobnú, „poľnú nemocnicu“ Cirkvi.
Či sa Gammarelliho vyše 200-ročné meracie tabuľky opäť uplatnia, alebo triumfujú Mancinelliho predpripravené sutany, sa dozvieme len pár minút potom, ako z komína vystúpi biely dym. Kým svet bude hľadať na balkóne novú tvár, pozorné oko si všimne aj strih, rukávy a možno i farbu topánok. Nenápadné znamenia toho, aký dôraz dá nový pastier na tradíciu, jednoduchosť a službu.
Nateraz teda platí: Habemus silentium – máme ticho. Aj krajčírske nožnice cvakajú potichu v očakávaní rozhodnutia, ktoré o chvíľu padne za uzavretými bránami Sixtínskej kaplnky.
