Spisovateľ Max Lucado v jednej zo svojich poviedok opísal stavbu nádherného pomníka. V roku 1629 pri pôrode štrnásteho dieťaťa zomrela manželka indického mogula. Mala 36 rokov. Jej manžel v nej stratil nielen milovanú ženu, ale aj múdru radkyňu. Urobil sľub, že postaví pomník, ktorý bude odrážať lásku k jeho žene. V strede pozemku určenom na stavbu ju dal pochovať a práce sa začali. Panovníka to úplne pohltilo, venoval stavbe maximum času. Z týždňov sa stali mesiace.
Jedného dňa narazili robotníci pri práci na drevenú debnu. Zavadzala pri stavbe, tak ju nechal odstrániť. Bola to rakva s telom vládcovej milovanej ženy. A Max Lucado si kladie otázku: Môže človek budovať pomník a zabudnúť prečo? Aj taký architektonický skvost, akým je „pomník lásky“ Tádž Mahal, je
toho názornou ukážkou.
Toto nebezpečenstvo nám hrozí pri mnohých životných podujatiach. A ani kresťanstvo, viera či duchovný život nie sú výnimkou. Keď kladieme tehlu po tehle, z času na čas je dobré položiť si zásadnú otázku: Prečo vlastne? Táto otázka vyvstáva najmä pri najťažších požiadavkách, ktoré Pán Ježiš formuluje v takzvanej Reči na vrchu: nastaviť druhé líce, keď ma udrú po jednom. Pracovať dve hodiny nadčas, keď ma nútia jednu… Ale prečo? Prečo to všetko vlastne mám robiť?
Vieme, že v babylonskom zajatí si židia kládli podobnú otázku: Prečo sme takto dopadli? No zrejme preto, že sme nedodržali prikázania, ktoré nám dal Boh. Preto musíme urobiť opatrenia. Obstaviame Dekalóg spleťou ďalších príkazov a zákazov, aby sme znova neskončili podobne – a tak vznikla vrstva farizejov – zbožných –, ktorí na toto dohliadali. A čo sa stalo? Že v tej mohutnej stavbe zbožnosti, náboženstva už nebolo jasné, prečo vlastne. A Pán Ježiš dáva odpoveď: Lebo láska. Láska k Bohu a láska k blížnemu. Na tom to celé stojí. Preto to všetko robíme: Lebo láska, ktorá je živá tu a teraz.
Bez tejto lásky by bolo kresťanstvo len múzeom a chodenie do kostola len prehliadkou jeho síce starobylých, ale prakticky nepoužiteľných exponátov. V jeho centre však nie je hrob s pozostatkami jeho zakladateľa, v jeho jadre je prázdny hrob. Kresťanstvo je totiž vzkriesený Ježiš Kristus, ktorý nás chce stretnúť aj dnes.
