Kristus vystúpil na nebesia. Ale čo my? Nás tu jednoducho nechal. Ešte dodnes sa vedú spory o tom, či to, čo videli prví kresťania, bolo skutočné. Či sa nám to len nezdalo, keď sme videli jeho postavu miznúť kdesi v oblakoch. Najprv bolo všetko jasné, ale ako sa jeho tvár začala strácať a jeho telo sa zlievalo s modrou oblohou, začali prichádzať aj naše pochybnosti.
Nasledujúci deň už priniesol svoje starosti. Bolo treba nakŕmiť kravu v maštali, pripraviť raňajky hladným deťom, opraviť kvapkajúci kohútik. A z nedávno nanebovstúpeného Krista zostala iba spomienka, ktorá sa čoraz viac premieňala na akúsi fatamorgánu.
Poézia bola oddávna umeleckou formou milovanou kresťanmi po celom svete. Kresťanskí básnici prekvitali v rozličných kultúrach a obdobiach. A na Britských ostrovoch v deviatom storočí žil muž menom Cynewulf, ktorého obraz Krista vystupujúceho na nebesá neprestával prenasledovať. Táto vízia sa mu vpísala do duše tak hlboko, že z nej vytvoril básnické dielo.
Cynewulfovo meno v anglosasčine znamená kráľovský vlk. Hoci o ňom vieme len málo, patrí medzi niekoľkých známych básnikov, ktorí tvorili v starej angličtine. Je jedným zo štyroch, ktorých diela sa zachovali dodnes.
Jeho dlhá báseň, inšpirovaná Kristovým nanebovstúpením, vychádza z kázne svätého Gregora Veľkého a prináša spojenie starobylého eposu a kresťanského posolstva.
Jazyk, ktorý Cynewulf používa, je jazykom starých hrdinských spevov. Opisuje Krista ako hrdinu a vládcu, nie ako nehmotnú ideu, ale ako postavu z mäsa a krvi. Zem nazýva Stredozemou, dávno predtým než toto meno preslávil Tolkien. Cynewulf využíva epické obrazy a silné symboly, aby poslucháčom jeho doby priblížil Ježiša ako víťazného Boha, ktorého príbeh presahuje hranice národov, kultúr a storočí.
Jeho báseň je dlhá, ale niektoré verše vynikajú silou a naliehavosťou práve dnes, keď sa obraz Krista v našich mysliach stáva čoraz rozmazanejším. Rozplýva sa pod nánosmi našich predstáv, túžob a pochybností.
Toto dielo nikdy nebolo preložené do slovenčiny, a tak, napriek svojim jazykovým nedokonalostiam, cítim potrebu siahnuť po týchto veršoch a sprostredkovať ich ďalej. Zo zápasu so starobylým textom, zo zápasu s vlastnou vierou, z túžby dotknúť sa niečoho večného.
„Preto svojim milovaným druhom dal vznešenú odmenu
a tieto slová prehovoril Knieža anjelov, mocný Vládca,
keď sa chystal odísť do kráľovstva svojho Otca:
Radujte sa v duchu. Nikdy vás neopustím,
ale naveky budem pretrvávať vo svojej láske k vám,
dávajúc vám silu a prebývajúc s vami naveky.
Choďte teraz po celej rozľahlej zemi, po ďalekých cestách,
zvestujte zástupom, kážte a ohlasujte žiarivú vieru.
Odteraz budem prebývať s vami, pre vaše potešenie
a všade vás budem chrániť v pokoji a neochvejnej sile.“
Náhle sa na nebi ozvala hlasná hudba,
zástup nebeských anjelov, žiarivý sprievod, poslovia slávy,
ktorí prišli v légiách.
Náš Kráľ vystúpil cez strechu chrámu,
kým sa naň dívali. Videli svojho Pána, Božieho Syna,
ako vystupuje z tejto zeme do neba.
Ich duše boli smutné, ich srdcia pálil bôľ,
lebo už nemohli pod nebom zazrieť Toho, ktorý im bol taký drahý.
Potom uzreli dvoch žiariacich anjelov,
ktorí v sláve stáli okolo toho prvorodeného Syna.
Zvolali obdivuhodnými slovami, znejúcim hlasom na zástup ľudí:
Muži galilejskí, prečo tu tak postávate?
Veď vidíte spravodlivého Kráľa, Pána Víťazstva,
ako vstupuje do neba, prvý z kniežat, Tvorca všetkých národov.
S týmto zborom anjelov vystúpi na miesto svojho prebývania,
na kráľovský trón Otca.
S týmto radostným sprievodom ponesieme Pána,
najušľachtilejšieho a najvznešenejšieho zo všetkých synov slávy,
ďaleko do nebeskej klenby, do toho nádherného mesta,
Toho, na ktorého teraz hľadíte,
ktorého v radosti vidíte žiariť v sláve.
On však znova príde navštíviť národy zeme
s nespočítateľným zástupom
a vtedy bude súdiť každý skutok,
ktorý smrteľníci vykonali pod oblohou.“
A tak nebeská radosť z návratu Syna k Otcovi strieda pozemský smútok z jeho odchodu.
Kristus je už v nebi, obklopený slávou, a jeho víťazstvo rezonuje aj v ďalších veršoch:
„Teraz Svätý vyplienil peklo o všetku korisť,
ktorú neprávom zhltlo do toho miesta sváru.
Porazení sú teraz diablovi bojovníci,
ponížení a spútaní v živých mukách,
zbavení slávy v priepasti pekla.
Jeho protivníci neobstáli v boji,
keď Kráľ Slávy, Strážca Nebeského Kráľovstva,
viedol vojnu proti dávnym nepriateľom
svojou vlastnou silou.
Keď vyviedol z otroctva, z mesta démonov,
najväčšiu korisť: nespočetné množstvo ľudí,
ten zástup, na ktorý tu hľadíte.
A teraz po konflikte sa Spasiteľ duší, Boží Syn,
chystá zasadnúť na trón duchovnej milosti.
Tak pochopíte, Kto je Pán, ktorý vedie tento zástup.
Otvor sa, brána, cez teba vstúpi Kráľ, Vládca všetkého,
Tvorca stvorenia, do mesta, do radosti všetkých radostí,
vedúc so sebou mocný zástup,
ktorý vytrhol z rúk démonov svojím víťazstvom.
Tam bude spoločenstvo medzi anjelmi a ľuďmi
od tejto chvíle i naveky.
Teraz je uzavretá zmluva medzi Bohom a človekom,
posvätný sľub.
Láska, nádej života a radosť v dokonalom svetle.“
Na záver Cynewulf používa obraz lode a oceánu ako symbol životnej púte:
„Teraz, akoby sme sa plavili v lodiach po oceáne,
po chladnej vode a poháňali naše bárky,
našich morských tátošov cez široké prúdy.
Nebezpečné prúdy, nekonečné vlny
a vetrom zmietané moria,
po ktorých sme sa plavili týmto pominuteľným svetom
do nekonečných diaľav.
Ťažký bol náš život, kým sme nepriplávali k brehu
cez rozbúrené moria.
Vtedy prišla naša pomoc.
Boží Syn nás viedol do bezpečného prístavu
a dal nám milosť uzrieť za bokom lode miesto,
kde by sme mali s pevnou kotvou ukotviť
našich morských tátošov, tie staré oceánske žrebce.
Ó, zložme svoju nádej v ten svätý prístav hore,
ktorý nám pripravil Nebeský Pán,
keď vystúpil do nebies.“
Kristus je Kráľ a Hrdina. Odvážny dobrodruh, bojovník.
V časoch pohodlia a ilúzie bezpečia sa môže takýto opis zdať prehnaný alebo smiešny.
Ale keď človek zažije vlastnú krehkosť, a s ňou aj krehkosť tohto sveta, vtedy sa v ňom môže prehĺbiť porozumenie pre majestát Krista.
Vtedy sa obraz Božieho Syna ako Hrdinu stáva odpoveďou.
Nie je to len Cynewulf, kto v Kristovi videl veľkého Hrdinu. Aj C. S. Lewis a J. R. R. Tolkien vo svojich príbehoch čerpali z tejto hlbokej pravdy. Ich postavy, ich svety a ich legendy nie sú len výplodom fantázie, ale predobrazom Kristovho hrdinstva, odvahy a obety.
Rovnako aj mnohé dobrodružné filmy a romány – Batman, Superman či Spiderman – by neboli ničím, ak by naše srdce nevedelo o tomto skutočnom Hrdinovi. Nie sú to totiž vymyslené báchorky, ale ozveny večného príbehu. Príbehu o tom, ako Boh zostúpil medzi ľudí, zápasil so zlom a vstal ako Víťaz.
Kristus je tým najväčším Hrdinom všetkých čias.
A jeho príbeh žije ďalej v básňach, v legendách, v literatúre … a v našich srdciach.
