V rímskej Bazilike svätého Pavla za hradbami sa v súčasnosti pripravuje inštalácia mozaikového portrétu aktuálneho pápeža Leva XIV. Práce na jeho mozaike sa síce už začali, no podľa miestnych pracovníkov si na jej osadenie bude potrebné počkať ešte niekoľko mesiacov.
Tradičné miesto v bazilike
Bazilika svätého Pavla za hradbami patrí medzi štyri veľké pápežské baziliky v Ríme. Jej vnútorné steny zdobí unikátny rad okrúhlych mozaík s portrétmi všetkých rímskych biskupov. Každý portrét má priemer takmer dva metre a je zasadený do výklenku nad hlavnou loďou chrámu.
Ide o stáročnú tradíciu, ktorá siaha až do 5. storočia, keď ju podľa historikov zaviedol pápež Lev I. Veľký. Pôvodné mozaiky však boli zničené pri požiari 15. júla 1823. O rok neskôr pápež Lev XII. nariadil obnovu baziliky. Pri tejto príležitosti sa vytvoril nový koncept mozaík, ktoré sa odvtedy označujú ako tondi, okrúhle portréty, a v tejto forme sa zachovali až dodnes. Mozaiky z 5. až 9. storočia, ktoré sa podarilo zachrániť, boli prenesené do priľahlého benediktínskeho kláštora.
Prázdny výklenok, ktorý hovorí o začiatku
V deň smrti pápeža Františka 21. apríla 2025 zhaslo svetlo, ktoré od roku 2013 osvetľovalo jeho mozaiku. Po voľbe pápeža Leva XIV. sa práce na jeho portréte nezačali hneď. V júni sa pri výklenku určenom pre nového pápeža objavilo lešenie, ktoré však začiatkom júla opäť odstránili. Miesto je pripravené a osvetlené, ale samotná mozaika zatiaľ chýba. Podľa zamestnancov baziliky bude trvať ešte niekoľko mesiacov, kým bude mozaika dokončená a osadená.
Takýto časový odstup nie je nezvyčajný. Po voľbe pápeža Františka v roku 2013 sa jeho mozaika dostala do baziliky až 9. decembra, teda približne deväť mesiacov po jeho zvolení.
Na mozaike Leva XIV. momentálne pracuje renomovaná vatikánska mozaiková dielňa Studio del Mosaico Vaticano, ktorá vznikla v 16. storočí a dodnes sa špecializuje na výrobu a reštaurovanie mozaík vo vatikánskych chrámoch. Okrem vyhotovenia portrétu pridá remeselnícky tím pod obraz pápeža Františka aj dátumy jeho pontifikátu.
Záznam pontifikátu, nie znamenie konca
So zvolením každého nového pápeža sa pravidelne objavuje otázka, či je v bazilike ešte vôbec miesto na ďalšie portréty. Staré legendy, ktoré sa opäť vynárajú pri voľbe nového pápeža, tvrdia, že keď sa zaplnia všetky výklenky v bazilike, nastane koniec sveta. Nie je to učenie Cirkvi, len ľudová povera, ktorá sa rozšírila najmä po požiari v roku 1823, keď sa pôvodné mozaiky zničili a ich počet sa pri obnove obmedzil.
Katechizmus Katolíckej cirkvi v bode 1040 jasne hovorí: „Posledný súd nastane vo chvíli slávneho Kristovho návratu. Iba Otec pozná tú hodinu a deň, len on rozhoduje o jeho príchode. A evanjelium podľa Marka (13,32) zdôrazňuje, že „o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec“.
Napriek tomu sa niektorí návštevníci pýtajú, čo bude, keď sa miesta naplnia. Faktom je, že voľných výklenkov je v bazilike stále niekoľko desiatok, a teda fyzický priestor pre ďalšie portréty zatiaľ dostatočne veľký.
Mozaiky ako teológia v obrazoch
Z pohľadu Cirkvi majú mozaiky v Bazilike svätého Pavla najmä dokumentačnú a symbolickú hodnotu. Každý medailón je znakom pokračovania apoštolskej postupnosti.
Portréty slúžia ako trvalý záznam o pápežoch a ich pontifikátoch v konkrétnom historickom období – od obrazov raných cirkevných otcov cez portréty pápežov čeliacich reformám, vojnám, technologickému pokroku až po súčasných nástupcov svätého Petra.
Inštalácia mozaiky Leva XIV. nebude znamenať koniec, ale pokračovanie. Jej hlavnou úlohou je potvrdiť, že apoštolská postupnosť trvá ďalej, aj v 21. storočí.
A legendy? Tie sú len legendami a na rozdiel od Svätého písma sa meniť dajú. A koniec koncov, čo bráni vytvoriť nový priestor pre ďalších pápežov? To však pokojne prenechajme kreativite nasledujúcich generácií.
