Svätých mučeníkov Kýra (perz. kráľ) a Jána (hebr. Boh je milosrdný), ktorých si Gréckokatolícka cirkev pripomína 31. januára, nazýva nezištníci, pretože zadarmo liečili chorých. Zvlášť si ich ctí koptská cirkev. Ich význam podčiarkuje aj skutočnosť, že Gréckokatolícka cirkev slávi aj prenesenie ich pozostatkov z Alexandrie do Menuthisu.
Zdrojom informácií o živote, utrpení a zázrakoch svätých Kýra a Jána je Encomium, chváloreč, ktorú napísal jeruzalemský patriarcha Sofrón v 7. storočí potom, čo sa pri ich hrobe uzdravil z očnej choroby. O ich rodičoch, narodení a prvých rokoch nevieme nič.
Kýros sa v Alexandrii venoval medicíne ako lekár a mal liečebňu, ktorá sa neskôr premenila na chrám zasvätený Sidrachovi, Mizachovi a Abdenagovi. Slúžil chorým zadarmo, zároveň pracoval so všetkou apoštolskou horlivosťou a mnoho pohanov priviedol ku kresťanskej viere. Povedal: „Kto sa chce vyhnúť chorobe, mal by sa zdržať hriechu, pretože hriech je často príčinou telesných chorôb.“ Za vlády cisára Diokleciána (284 – 305) bol odsúdený prefektom Egypta, a tak utiekol do Arábie, kde sa uchýlil do mesta pri mori zvanom Tzoten. Tam sa stal mníchom a žil v askéze.
Ján pôvodom z Edessy bol vojakom vysokej hodnosti a jedným z dôverníkov cisára. Keď počul o cnostiach a zázrakoch Kýra, odišiel do Jeruzalema, aby splnil sľub, a odtiaľ do Arábie, kde sa stal Kýrovým spoločníkom v asketickom živote.
Keď sa Kýros a Ján dozvedeli, že Teodózia, kresťanka z Canopu, a jej tri dcéry Teoktista, Teodózia a Eudoxia sú vedené na smrť do Alexandrie, ponáhľali sa posilniť ich vo viere. Nato aj ich zatkli a mučili, aby sa vzdali viery v Ježiša Krista, a potom ich sťali spolu s nimi. Stalo sa tak v roku 304 alebo 311. Ich telá uložili v Bazilike svätého Marka Evanjelistu v Alexandrii.
Pozostatky svätých nezištníkov Kýra a Jána preniesol v 1. polovici 5. storočia patriarcha Cyril Alexandrijský z Baziliky svätého Marka do neďalekého Menuthisu, aby z mesta vytlačil tamojší kult bohyne Isis Medica. Relikvie sa nachádzali v Chráme svätých Kýra a Jána. V dôsledku rastúceho počtu pútnikov i početných uzdravení (patriarcha Sofrón vo svojej chváloreči ich uvádza viac ako 70) si dnešní svätci získali veľkú vážnosť.
Po dobytí Egypta Arabmi v 7. storočí začala dovtedy slávna svätyňa v Menuthise pustnúť. Relikvie dnešných svätcov sa neskôr dostali aj do Ríma a sú uložené v Chráme svätej Passery neďaleko Baziliky svätého Pavla za hradbami. Treba dodať, že v Ríme boli týmto mučeníkom zasvätené tri kostoly Abbas Cyrus (de Militiis, de Valeriis a ad Elephantum), pričom Abbas Cyrus sa skomolením zmenilo na nikdy neexistujúcu svätú Passeru.
Mená svätých Kýra a Jána sa spomínajú v proskomídii pri ukladaní šiestej čiastočky na diskos.
Meno svätého Kýra (Abbas Cyrus) sa dodnes uchováva v názve egyptského mesta Abu Kir.
