Dnešné čítanie je z Reči na vrchu a začína sa blahoslavenstvami. Dnes vlastne len pokračuje absolútnou novosťou, ktorá neexistovala v Starom zákone.
„Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať na zlých i na dobrých a dáva pršať na spravodlivých i nespravodlivých.“ (Mt 5,44-45)
V podstate sa Reč na vrchu ľudsky ani nedá žiť. Práve preto je také dôležité prijať Ducha Svätého každý deň znovu a znovu, pretože on nám ukazuje Otcovu lásku ku všetkému stvoreniu, ku každému človeku. Ak som teda synom môjho Otca, odpustenie, ba až prianie dobra tomu, kto mi ubližuje, je oslobodzujúce hlavne pre mňa.
Môžem uviesť príklad z vlastného života. Keď som sa pripravoval na svoje diakonské svätenie a vrátil som sa domov, hlavu som mal v oblakoch… Tak veľmi som bol duchovne nadšený, povznesený, očarený.
No len čo som prišiel domov, zistil som, že jeden spolubrat čosi vyviedol, a to ma úplne vyviedlo z miery. Hneď bolo po duchovnej povznesenosti. Tak som sa naňho nahneval, že som mu týždeň nevedel odpustiť.
Aj som chcel, lebo Ježiš to chce, aby som odpustil.
Ale snáď si ten niktoš, čo ma vyviedol z miery, nemyslí, že budem stále taký dobrý!
Nakoniec som zakričal k Pánovi: „Odpusť mu, lebo nevie, ako mi ublížil.“
V tom momente mi Pán ukázal všetky moje hriechy, ktorými som ja urazil tohto brata. Všetko moje povýšenectvo voči nemu. Otriaslo to mnou.
A pointa?
Vykročil som k tomu bratovi a ospravedlnil som sa mu za to, že som ho podceňoval a že som sa nad neho vyvyšoval.
Bola to dobrá škola. Taká je škola Ježišova.
