Svätý mučeník Julián, ktorého si gréckokatolícki pripomínajú 21. júna, sa narodil v rímskej provincii Cilícia. Bol synom pohanského senátora, ale jeho matka bola kresťanka. Po smrti otca sa s matkou presťahovali do Tarzu, kde bol Julián pokrstený a vzrastal v kresťanskej zbožnosti.
Keď dovŕšil osemnásť rokov, cisár Dioklecián (284 – 305) začal prenasledovať kresťanov a vydal nariadenie o všeobecnej povinnosti obetovať modlám. Kto odmietol, bol mučený. Medzi zatknutými bol aj Julián.
Predviedli ho pred miestodržiteľa Marciána, aby ho súdil a presvedčil opustiť kresťanskú vieru. Nezabralo ani mučenie, ani prísľuby darov či vyznamenaní: Julián sa presvedčiť ani prinútiť nenechal a zostal pevný vo viere v Krista.
Celý rok ho vláčili po mestách Cilície, na mnohých miestach ho podrobovali vypočúvaniu a mučeniu, po ktorom ho uvrhli do väzenia. Juliánova matka nasledovala svojho syna a modlila sa, aby ho Pán posilňoval.
V meste Egea požiadala miestodržiteľa, aby jej dovolil navštíviť syna vo väzení, údajne preto, aby ho presvedčila obetovať modlám. Keď ho navštívila, urobila pravý opak: strávila s Juliánom tri dni a povzbudzovala ho, aby zostal silný až do konca.
Juliána opäť predviedli pred miestodržiteľa Marciána, ktorý sa domnieval, že matka presvedčila svojho syna, aby sa podrobil cisárskemu dekrétu. Aj od nej žiadal, aby obetovala modlám. No Juliánova matka vyznala Ježiša Krista a odvážne odsúdila uctievanie božstiev. Marcián sa nahneval a nariadil, aby jej odrezali nohy, pretože nasledovala svojho syna z Tarzu.
Potom Juliána vložili do vreca naplneného pieskom s jedovatými hadmi a hodili do mora. Bolo to okolo roku 305. Telo mučeníka odniesli vlny až k brehom Alexandrie, kde ho pochoval istý zbožný kresťan. Neskôr jeho relikvie previezli do baziliky v Antiochii. Ďalšie fragmenty jeho ostatkov sa nachádzajú v Kláštoroch Pantokrator a Svätý Panteleimon na hore Athos.
K svätému Juliánovi sa zvyknú kresťania modliť, aby chránil záhrady a polia pred plazmi, hadmi a škodlivým hmyzom.
