Osoba Panny Márie má zvláštne postavenie v živote veriacich kresťanov. Ide o viacero perspektív. Človek sa vlastným narodením stáva samostatnou bytosťou, osamostatňuje sa od matky, aj keď na čas potrebuje jej opateru a pomoc.
Krstom sa tento stav mení. Človek vstupuje do nového celku, do spoločenstva pokrstených, do spoločenstva tých, ktorí prijímajú Krista. Nevzdáva sa svojej individuality, vzdáva sa svojej osamelosti vo vesmíre.
„Ja som vinič, vy ste ratolesti,“ hovorí Ježiš. Ratolesť je súčasťou rastliny. Korene rastline dodávajú vlahu a živiny, listami rastlina dýcha. V tejto symbióze sa ratolesť rozvíja a rastie a posilňuje celok, aby prinášal „dobré ovocie“.
Kristus prišiel na svet prostredníctvom ženy – Márie. Preto požíva Panna Mária v Cirkvi takú veľkú úctu.
Zo Svätého písma vieme, že Ježiš na kríži zveruje apoštola Jána svojej matke a svoju matku apoštolovi Jánovi: „Hľa, tvoj syn; hľa, tvoja matka.“ To zverenie je vzájomné. V Jánovi teológovia videli Cirkev, ktorá dôveruje Božej Matke. Božia Matka Cirkev ochraňuje materinským objatím.
Uvažujme o tom, komu by sme zverili svoju pozemskú matku. Kto by ju prijal za svoju? Koho by sme zverili svojej pozemskej matke v hodine vlastnej smrti? Je niekto taký? Komu tak dôverujeme? Lebo Ježiš na kríži a Mária s Jánom pod krížom, to nie je metafora, to je fakt.
Známy slovenský salezián Anton Hlinka o Panne Márii uvažoval takto: „Jedným z najtypickejších sklonov ľudskej psychiky je túžba po matke, po tom, čo matka predstavuje. V detstve a mladosti je to čosi priam živelné. Beda, ak matka dieťa sklame v jeho oprávnenom očakávaní, ak nesplní hlboko v cite zakorenené túžby po ochrane, nežnosti, opatere, dobrote, slovom, po láske v jej najrozličnejších formách. Takéto sklamanie v duši čosi nalomí, čo nikto viac nevzpriami, ochudobní citový svet alebo ho i znetvorí.
Túto túžbu badať nielen u detí a mladých ľudí, ale aj u dospelých. Preto niektorí psychológovia tvrdia, že manžel hľadá v manželke aj matku.
Boh, ktorý prostredníctvom Krista poľudštil náboženstvo, vyšiel v ústrety všeľudskému citovému sklonu. Človek potrebuje niekoho, na koho by usmernil svoje city a kto by ich usmernil, koho by mohol volať matkou aj vtedy, keď už nemá – alebo nikdy nemal – bytosť, ktorú by mohol takto osloviť alebo ktorá by zodpovedala jeho očakávaniam.
Kresťan má možnosť spojiť lásku k určitej žene ako k matke s inou, hlbšou túžbou, túžbou po nadprirodzene, po čomsi nadľudskom, božskom.
Mária sa takto pred nami objavuje ako ideálna žena, ktorú smieme a môžeme osloviť menom Matka, súčasne však ako bytosť, ktorá je taká blízka Bohu, že vzťah k nej nadobúda náboženskú povahu.“
