Americký biskup Robert Barron je jedným z delegátov na aktuálnom zasadaní Synody o synodalite v Ríme. Už na vlaňajšom októbrovom stretnutí nastolil vo svojej synodálnej skupine otázku, prečo sa tak fixujeme na cirkev v Nemecku, ktorá podľa neho zomiera, a nevšímame si radšej cirkev v Nigérii, kde na nedeľnú svätú omšu príde 94 % veriacich.
Biskup Barron už vtedy vyslovil názor, ktorý nedávno zopakovali aj čerstvo vymenovaní kardináli: Perifériou už nie je Afrika a časti Ázie. Perifériou Cirkvi sa stala Európa a Severná Amerika.
„Prečo ako synoda neštudujeme cirkev v Afrike a nespýtame sa sami seba, čo sa môžeme naučiť z jej skúseností?“ pýta sa mediálne aktívny biskup Barron. Výsledok tejto otázky zverejnil na svojom youtubovom kanáli vo forme videorozhovoru Päť lekcií, ktoré sa treba naučiť od cirkvi v Afrike.
Už samotná teológia sa stala podľa preláta príliš akademickou a je oddelená od reality Cirkvi. „Radšej by som počúval nigérijského teológa ako nemeckého, aby som to priznal tak otvorene,“ vysvetlil biskup s odôvodnením, že nigérijský teológ podáva správy o „živých skúsenostiach“.
V prvom bode dáva cirkev v Afrike príklad prvenstvom nadprirodzena. V niektorých častiach sveta sa cirkev príliš sústreďuje na zlepšenie sociálnych či politických pomerov. To je však podľa biskupa len následok prvenstva ohlasovania evanjelia.
„Náboženstvo sa zrúti, keď nadprirodzené zredukujete na prirodzené. V afrických cirkvách vidíte toto prvenstvo nadprirodzena, preto rastú. Ak stratíte nadprirodzeno v cirkvi, zredukuje sa na ozvenu širšej kultúry, ktorá ju obklopuje, ozvenu toho, čo počujete v politických, ekonomických atď. kruhoch,“ vysvetlil biskup a zdôraznil, že prvotnou úlohou Cirkvi je hlásať, že Kristus vstal z mŕtvych. Niektorá kultúra to prijme viac, iná menej. To však podľa biskupa neznamená, že máme evanjeliové posolstvo prispôsobiť kultúre.
Ďalším znakom cirkvi v Afrike je jej teologická a morálna pravovernosť. Biskup Barron tu pripomenul koncept afirmatívnej pravovernosti, ktorý pochádza od newyorského arcibiskupa kardinála Timothyho Dolana a ktorá hovorí o zdravej inkulturácii a potrebe súhlasu. S tým úzko súvisí aj tretia inšpiratívna lekcia z Afriky: odhodlanie evanjelizovať kultúru okolo seba, pričom je dôležité evanjeliom osloviť ľudí, ktorí tvoria kultúrnu matricu.
Štvrtým inšpiratívnym signálom z cirkvi v Afrike je podľa biskupa Barrona postoj veriacich k samotnej Cirkvi, ktorú na verejnosti chvália, a kritizujú v súkromí. Je enormne demotivujúce, keď sa v dnešnej dobe internetu chce niekto dozvedieť viac o kresťanstve a skončí na stránkach, kde sa len háda. „Cirkev, ktorá je neustále v spore sama so sebou, je neefektívna,“ vyslovil názor biskup Barron.
A napokon je piatym zdrojom inšpirácie odvaha afrických kresťanov. V rozhovore zaznel údaj, že za posledných 15 rokov bolo zavraždených pre vieru viac ako 15 000 Nigérijčanov a vypálených 18 000 kostolov. Biskup Barron s odkazom na Tertuliánovu známu formuláciu o krvi mučeníkov, ktorá je semenom nových kresťanov, vyvodil záver: „Toto je jeden z dôvodov, prečo cirkev v Nigérii prekvitá: odvážne si stojí za svojou vierou. (…) Kedykoľvek stretnem Nigérijčana, hovorím: ‚Ó! Pochádza zo svätej Nigérie,‘ pretože Nigéria je teraz miestom skutočnej svätosti v živote Cirkvi.“
Piaty bod inšpirácie priviedol nielen účastníkov, ale aj poslucháčov rozhovoru k dôležitej otázke: „Ste ochotní zomrieť za svoju vieru?“ Možno cirkev v Európe vymiera aj preto, že stále menej ľudí by na túto otázku odpovedalo kladne.
Vzhľadom na uvedené inšpiratívne momenty biskup Barron navrhol: „Mali by sme si sadnúť k nohám africkej cirkvi a opýtať sa, čo sa môžeme naučiť z ich zjavného úspechu.“ Reč čísel maľuje zaujímavý obraz: Počet návštevníkov nedeľných bohoslužieb v troch štátoch Nigéria, Keňa a Konžská demokratická republika je 80 miliónov. A to je o 25 % viac než počet „nedeľných katolíkov“ v Európe a Severnej Amerike dohromady.
