Dikastérium pre náuku viery (DNV) zverejnilo v utorok 4. novembra doktrinálnu Nótu o niektorých mariánskych tituloch súvisiacich so spoluprácou Márie na diele spásy. Text odpovedá na dlhoročné otázky a návrhy, ktoré do Ríma prichádzali v súvislosti s mariánskou úctou a titulmi, a ponúka jasné kritériá, ako o Márii hovoriť v súlade s vierou Cirkvi. Dokument schválil 7. októbra 2025, na spomienku Panny Márie Ružencovej, pápež Lev XIV.
Nóta na jednej strane potvrdzuje bohatstvo mariánskej zbožnosti Božieho ľudu – jeho cit, dôveru a nádej, ktoré „Duch Svätý spontánne vzbudzuje vo veriacich“. Na druhej strane upozorňuje na terminologické a obsahové nejasnosti, ktoré sa dnes šíria aj cez sociálne siete a ktoré môžu narušiť rovnováhu kresťanského posolstva. Ústredná téza dokumentu je priezračná: Kristus je jediný Prostredník a Vykupiteľ; Mária jedinečným spôsobom spolupracuje na jeho diele, no vždy podriadená a z neho žijúca. Preto je potrebná „evanjeliová presnosť“ v tituloch a výrazoch, ktorými ju vzývame.
Kľúčový príspevok nóty sa týka dvoch často diskutovaných titulov: „Spoluvykupiteľka“ (Corredentora) a „Prostrednica“ (Mediatrix). K Máriinej „spoluúčasti“ dokument pristupuje s úctou k tradícii, ale aj s teologickou opatrnosťou.
„Spoluvykupiteľka“ – nevhodné označenie
DNV výslovne neodporúča používanie titulu „Spoluvykupiteľka“. Hoci v dejinách zbožnosti existujú pokusy vyjadriť ním Máriinu blízkosť k Ježišovmu krížu, výraz podľa nóty zastiera jedinečnosť Kristovej spásnej obety, vyvoláva nedorozumenia a vyžaduje nekonečné vysvetľovania. V duchu učiteľského úradu posledných pápežov dokument pripomína: dielo vykúpenia je dokonalé a netreba k nemu nič „pridávať“. Mária je prvá z vykúpených a jej „áno“ pri Zvestovaní i jej vernosť pod krížom sú podstatné – no nie paralelné či rovnocenné s Kristovým činom.
„Prostrednica“ – iba v podriadenom a presnom zmysle
K titulu „Prostrednica“ sa nóta stavia vyvážene. Biblia jasne hovorí o jedinom Prostredníkovi (1 Tim 2,5-6). V tomto striktnom zmysle nemožno k Ježišovi nič pridávať. Zároveň však Cirkev pozná široký, neformálny význam „prostredníctva“ ako pomoci, orodovania či služby. V tomto – a výlučne podriadenom – význame možno o Márii hovoriť ako o tej, ktorá „pripomína“ naše potreby Kristovi (Kána Galilejská) a matersky nás vedie: „Urobte všetko, čo vám povie.“ (Jn 2,5) Koncilový jazyk preto uprednostňuje pojmy „spolupráca“, „materinská pomoc“, „mnohostranná služba orodovania“ pred terminológiou, ktorá by mohla oslabiť Kristov primát.
Prvoradý titul: Matka veriacich a Matka v poriadku milosti
Celý dokument sa akoby po špirále vracia k Márii ako Matke. Na Kalvárii ju Ježiš daroval učeníkovi a v ňom celej Cirkvi; prijatie Márie „do svojho“ je súčasťou „naplnenia“ Božieho plánu (Jn 19,26-28). Preto je najprimeranejším a biblicky podloženým titulom „Matka veriacich“ a „Matka v poriadku milosti“: Mária nás orodovaním a nežnou blízkosťou pripravuje pre prijatie jedinej posväcujúcej milosti, ktorú vlieva iba Boh skrze Krista v Duchu Svätom. Nie je „distribútorkou“ milosti oddelenej od Krista; jej materinská úloha je dispozitívna – prebúdzajúca, povzbudzujúca, sprevádzajúca.
Silná biblická a patristická opora
Nóta má výrazný biblický profil: od „Ženy“ z Knihy Genezis (3,15) a Knihy zjavenia (12) cez Lukášov Magnifikát až po Jánovu teológiu „riek živej vody“, ktoré v tradícii otcov Cirkev vykladá ako prúdenie darov Ducha cez veriacich. To platí o každom kresťanovi – a najvýraznejšie o Márii, „plnej milosti“. Dokument zároveň pripomína jednotu východnej a západnej tradície: Theotókos, Aeiparthenos, nová Eva – to všetko rámuje Máriinu účasť na tajomstve Vtelenia, ktoré je centrom jej spolupráce na vykúpení.
Pastorálne dôrazy a kritériá
DNV rešpektuje ľudovú mariánsku úctu a povzbudzuje pastierov, aby ju chránili pred inštrumentalizáciou a ideologickými posunmi. Zároveň ponúka tri praktické kritériá:
- vždy podporiť „bezprostrednú“ (nesprostredkovanú) jednotu veriacich s Kristom, ktorú spôsobuje jedine Božia milosť;
- zdôrazniť, že Máriina úloha plynie z Božej dobroty, nie z Božej „potreby“;
- nikdy ju nepredstavovať ako doplnok či korekciu Kristovej jedinečnej mediácie.
Ľudová zbožnosť – blízkosť, ktorá uzdravuje
Dokument oceňuje mariánske svätyne, púte i rozličné podoby inkulturácie (tvár Márie „kórejská, mexická, konžská…“). Pre chudobných je Mária miestom útechy, kde sa evanjelium dotýka života. Takáto zbožnosť neodvádza od Krista; naopak, „v tvári Matky“ veriaci spoznávajú jeho milosrdnú tvár.
Nóta DNV nie je „brzdou“ mariánskej úcty, ale jej vyjasnením: chce chrániť krásu a pravdu evanjelia, v ktorom Mária žiari ako prvá učeníčka a Matka Cirkvi. Ukazuje smer – od nepresných a problematických titulov k biblickému a liturgickému jadru: k Matke, ktorá oroduje, povzbudzuje a vedie k jedinému Spasiteľovi. Práve tak je Mária „typos“ Cirkvi: nežne blízka, hlboko veriaca a celkom zameraná na Krista.
