V čase pribúdajúcich ozbrojených konfliktov a napätia vo svete sa v Cirkvi opäť výraznejšie otvára otázka, či môže byť evanjeliové posolstvo o odmietnutí násilia reálnou odpoveďou na vojnu. Práve tejto téme sa počas nedávnej návštevy Veľkej Británie venoval riaditeľ organizácie Catholic Nonviolence Initiative (Katolícka iniciatíva za nenásilnosť) a profesor Pápežskej univerzity v Salamanke Nicolás Paz.
Na podujatiach organizovaných mierovým hnutím Pax Christi (Kristov pokoj) v Londýne, Leedse a Liverpoole predstavil pohľad katolíckej sociálnej náuky na konflikty dnešného sveta. V rozhovore pre portál CNA Deutsch zdôraznil, že kresťanská nenásilnosť nie je pasívnym únikom pred realitou, ale aktívnou cestou ochrany života a budovania pokoja.
Ježišova nenásilná cesta
Podľa Paza sa katolícka odpoveď na konflikty, aké dnes prebiehajú napríklad na Ukrajine či v pásme Gazy, musí začínať návratom k evanjeliu. „Ježiš hlásal novú, nenásilnú životnú cestu založenú na radikálnej inklúzii, milosrdenstve a bezpodmienečnej Božej láske – a robil to v brutálnych podmienkach rímskej okupácie,“ pripomenul.
Nenásilnosť podľa neho nie je len jednou z možností, ale „je odpoveďou Ježiša – odpoveďou evanjelia“. Hoci je táto cesta náročná, kresťania sú povolaní zapojiť „to najlepšie zo svojej ľudskosti aj vedeckého poznania“, aby ju dokázali uskutočňovať.
Vojna ako nereálne riešenie
Profesor upozornil, že moderné konflikty často prinášajú viac utrpenia než riešení. „V skutočnosti sa ako nereálne ukázalo násilie – nie nenásilie. Predstava, že vojna je realistickým riešením konfliktov, ignoruje historické skúsenosti aj merateľné dôsledky modernej vojny,“ zdôraznil.
Podľa neho sú vojny „strategicky neefektívne, sociálne ničivé a politicky nestabilné“. Namiesto riešenia konfliktov často prehlbujú traumy a vytvárajú nové cykly násilia. Cirkev preto podľa neho čoraz viac vyzýva k rozvoju konkrétnych nenásilných stratégií – od diplomacie a mediácie až po civilnú obranu, neozbrojený civilný ochranný sprievod či masový nenásilný odpor.
Je koncept „spravodlivej vojny“ prekonaný?
Po stáročia patrila do katolíckej morálnej teológie aj náuka o spravodlivej vojne, ktorú rozvíjali myslitelia ako Augustín z Hippo či Tomáš Akvinský. Jej cieľom bolo obmedziť použitie násilia a chrániť ľudskú dôstojnosť.
Dnes sa však situácia mení. „Moderné vojny už takmer nikdy nespĺňajú kritériá tejto tradície, najmä pokiaľ ide o rozlišovanie medzi civilistami a bojovníkmi či primeranosť použitej sily,“ vysvetľuje Paz. S rastúcou ničivou silou zbraní a skúsenosťou s úspešnými nenásilnými hnutiami podľa neho Cirkev postupne zdôrazňuje, že spravodlivá vojna sa stáva prakticky nemožnou.
Nenásilnosť nie je slabosť
Jednou z najčastejších obáv veriacich je, že nenásilnosť ponechá nevinných bez ochrany. Paz však tvrdí opak: „Skutočná katolícka nenásilnosť neznamená pasivitu ani opustenie slabých. Je to aktívne, strategické a odvážne úsilie chrániť život bez toho, aby sme sami páchali násilie.“
Výskumy podľa neho ukazujú, že nenásilný civilný odpor môže byť dokonca úspešnejší než ozbrojený boj. Citoval napríklad z výskumov, ktoré vykonali politologičky Erica Chenoweth a Maria J. Stephan, podľa ktorých mali nenásilné kampane v 20. storočí približne dvojnásobnú úspešnosť oproti ozbrojeným povstaniam. V našich zemepisných šírkach stačí spomenúť Nežnú revolúciu.
Cirkev môže organizovať nádej
Ak by sa evanjeliová nenásilnosť stala plnou súčasťou života Cirkvi, jej vplyv by bol podľa Paza globálny. Katolíci tvoria približne 18 % svetovej populácie a Cirkev prevádzkuje tisíce škôl, nemocníc a charitatívnych inštitúcií. „Ak by dokázala mobilizovať svoje zdroje, mohla by pomôcť svetu ustúpiť od priepasti katastrofického násilia a otvoriť nové cesty k spravodlivosti a pokoju. Mohla by organizovať nádej,“ uzavrel.
Katolícka iniciatíva za nenásilnosť preto vyzýva na hlbšie zakotvenie tejto spirituality v pastorácii, vzdelávaní i verejnom pôsobení Cirkvi – od rodín a farností až po univerzity a diplomatické iniciatívy.
