Rímskokatolícka cirkev si 6. februára pripomína svätú Dorotu z Cézarey Kapadóckej (dnes Kayseri v Turecku), významnú ranokresťanskú pannu a mučenicu. Historické pramene o jej živote sú sporé, úctu k nej však preverili storočia.
Dorota sa narodila koncom 3. storočia. Už v mladom veku sa rozhodla panenstvom sa zasvätiť Bohu. Jej rodičia, taktiež kresťania, boli pravdepodobne umučení počas prenasledovania za vlády cisára Diokleciána (284 – 305). Ich smrť ešte viac posilnila Dorotinu vieru.
Keď do Cézarey za cisára Maximiána (305 – 311) prišiel miestodržiteľ Sapricius, predvolal Dorotu pred súd a nútil ju, aby sa zriekla kresťanskej viery. Ponúkol jej možnosť manželstva a bezpečia, ak sa podriadi pohanským zvyklostiam, v opačnom prípade ju čaká istá smrť. Dorota odpovedala: „Kristus je môj jediný Ženích a smrť je bránou do jeho prítomnosti.“
Sapricius potom zavolal dve sestry Kristínu a Kalistu, ktoré pred časom zo strachu pred mučením odpadli od kresťanskej viery, aby ju presvedčili. Lenže stal sa pravý opak: Dorota presvedčila obe sestry, aby sa vrátili späť ku kresťanstvu, načo ich rozzúrený Sapricius dal upáliť.
Dorotu vzápätí podrobil krutému mučeniu: natiahli ju na škripec, bičovali ju a jej telo pálili rozžeraveným železom. Počas utrpenia si podľa podania uchovala duchovnú radosť a vyžarovala pokoj, čo vyvolalo údiv u samotného mučiteľa. Keď sa jej spýtal na príčinu radosti, odpovedala: „Lebo som získala dve duše pre Krista a čoskoro budem v nebi s anjelmi.“
Pred vykonaním rozsudku ju pohanský právnik Teofil zosmiešňoval slovami: „Ak si nevestou Krista, pošli mi ovocie z jeho nebeskej záhrady.“ Dorota sa naňho usmiala a výzvu prijala. Martýrku popravili 6. februára 311 sťatím, čím zavŕšila svoje svedectvo vernosti Kristovi.
Podľa legendy sa krátko nato zjavil chlapček považovaný za anjela, ktorý Teofilovi priniesol Dorotinu šatku naplnenú nebeskou vôňou ruží a zrelého ovocia. Zázrak Teofilom otriasol tak hlboko, že sa obrátil a verejne vyznal vieru v Krista, za čo ho popravili rovnakým spôsobom ako Dorotu.
Prvá zmienka o svätej Dorote sa nachádza v Hieronymovom martyrológiu z 2. polovice 4. storočia. Jej uctievanie sa začalo už v 7. storočí, pričom Dorotin kult sa rozšíril po celej Európe. Jej relikvie sú od roku 1500 uložené v rímskom Kostole svätej Doroty. Časť pozostatkov sa má nachádzať aj v Bazilike Panny Márie v Zátiberí.
Od 14. storočia sa objavovala v ikonografii spoločne so svätou Barborou, Katarínoua Margitou ako jedna zo štyroch veľkých panien mučeníc.
Dorota býva zobrazovaná s korunou z ruží, košíkom s kvetmi a ovocím, palmou mučeníctva či ako panna v rajskej záhrade vedľa Krista. Je patrónkou záhradníkov, kvetinárov, neviest, novomanželov, pôrodných asistentiek a mesta Pescia v Taliansku. Na jej sviatok sa v niektorých regiónoch požehnávajú stromy na pamiatku zázračného ovocia z nebeskej záhrady.
Na Slovensku sú jej zasvätené kostoly v Čavoji a vo Forbasoch. V našej vlasti sa svätica stala známou aj vďaka obľúbenej divadelnej Hre o svätej Dorote, ktorú hrávali ochotnícke súbory práve v tomto období.
Svätá Dorota, oroduj za nás!
