Okrem toho, že 1. január je prvým dňom kalendárneho roka, je aj Svetovým dňom pokoja. Pokoj však v ostatnom čase, zvlášť na niektorých miestach, je cenenou, no nedostupnou komoditou. Táto myšlienka rezonovala aj v príhovore pápeža Františka pred modlitbou Anjel Pána: „Myslime na všetky matky, ktorých srdcia sú plné bolesti, pretože im násilie, pýcha a nenávisť vzali deti.“
Ešte predtým Svätý Otec v príhovore uvažoval nad pastiermi, ktorí sa na podnet anjelov bez váhania a pochybností ponáhľajú do Betlehema k jaskyni. Stretnutie s Ježišom, Máriou a Jozefom napĺňa všetkých úžasom.
„Zamyslime sa nad tým, čo pastieri v Betleheme videli, dieťa,“ vyzýval pápež, „aj nad tým, čo nevideli, teda nad Máriiným srdcom, ktoré si uchovávalo všetky tieto veci a uvažovalo o nich.
Predovšetkým dieťa Ježiš: toto hebrejské meno znamená ‚Boh zachraňuje‘ a presne to bude robiť. Pán totiž prišiel na svet, aby nám daroval svoj vlastný život.
Zamyslime sa nad tým: všetci ľudia sú deťmi, ale nikto z nás sa nerozhodol narodiť. Boh sa, naopak, rozhodol narodiť sa pre nás. Boh sa rozhodol. Ježiš je zjavením jeho večnej lásky, ktorá prináša svetu pokoj.“
Pápež ďalej vyzdvihol úlohu matiek: „Matky majú vždy na srdci svoje deti. Dnes, v tento prvý deň roka, ktorý je venovaný pokoju, myslime na všetky matky, ktoré sa radujú vo svojich srdciach, a na všetky matky, ktorých srdcia sú plné bolesti, pretože im násilie, pýcha a nenávisť vzali deti. Aký krásny je pokoj! Aká neľudská je vojna, ktorá láme srdcia matiek!“
Vo svetle týchto úvah Svätý Otec ponúkol každému z nás niekoľko otázok: „Viem zotrvať v tichu a rozjímať o Ježišovom narodení? Snažím sa opatrovať túto Udalosť a jej posolstvo dobra a spásy vo svojom srdci? A ako môžem oplatiť taký veľký dar slobodným gestom pokoja, odpustenia, zmierenia?“ A svoj príhovor uzavrel slovami: „Každý z nás si nájde niečo, čo bude robiť, a to bude dobre.“
