V kalendári Rímskokatolíckej cirkvi patrí 17. september svätej Hildegarde z Bingenu, jednej z najvýznamnejších osobností Európy vrcholného stredoveku. Narodila sa 16. septembra 1098 v nemeckej obci Bermersheim vor der Höhe ako desiate dieťa šľachtickej rodiny. V útlom veku bola veľmi chorľavá, no už vtedy prejavovala hlbokú duchovnú citlivosť.
Rodičia ju ako osemročnú dali na výchovu jej tete Jutte zo Sponheimu, ktorá viedla pustovnícky život v blízkosti benediktínskeho kláštora Disibodenberg. Po smrti Jutty ako tridsaťosemročná prebrala vedenie spoločenstva žien, ktoré sa neskôr stalo základom benediktínskeho kláštora založeného Hildegardou v roku 1147 na Rupertsbergu pri Bingene.
Hildegarda, ktorú nazývali aj Sibylou z Porýnia, už ako mladé dievča zažila svoje prvé mystické vízie, ktoré ju sprevádzali počas celého života. Opisovala ich ako intenzívne svetelné zjavenia a v ich rámci mala pocit, že Boh s ňou priamo komunikuje. Na základe týchto skúseností napísala niekoľko zásadných diel, ktoré sa zaoberajú náboženskými, filozofickými a prírodovednými otázkami.
Medzi najvýznamnejšie z nich patrí Scivias (Poznaj cesty), napísané medzi rokmi 1141 – 1151. Toto dielo obsahuje podrobné opisy jej vízií a rozoberá témy ako stvorenie sveta, duchovný boj a vykúpenie. Ďalšie diela, ako Liber vitae meritorum (Kniha zásluh života) a Liber divinorum operum (Kniha Božích diel), prehlbujú jej teologické chápanie sveta, Božieho plánu a morálnych hodnôt.
Okrem náboženských textov písala Hildegarda aj básne a liturgické hymny, ktoré sú zhrnuté v diele Symphonia armoniae celestium revelationum (Symfónia harmónie nebeských zjavení). Tento cyklus 77 básní bol určený pre špecifické cirkevné sviatky a bol spievaný ženskými hlasmi vo forme gregoriánskeho chorálu.
Jedným z aspektov, ktoré robia Hildegardu jedinečnou, je jej záujem o prírodné vedy a liečiteľstvo. Je považovaná za priekopníčku stredovekej medicíny a prírodných vied. V diele Physica (Fyzika) a Causae et curae (Príčiny a liečba) sa o. i. venovala opisu liečivých rastlín, zvierat, minerálov a ich použitiu v medicíne. Hoci bola jej liečiteľská prax silno ovplyvnená vierou a mystikou, jej práce obsahujú množstvo praktických rád a znalostí, ktoré boli na svoju dobu revolučné.
Hildegarda verila, že zdravie človeka je úzko spojené s harmóniou medzi telom, duchom a prírodou. Liečila choroby pomocou rastlín, drahých kameňov a stravy, pričom kládla dôraz na duchovný aspekt liečby. Jej poznatky o bylinkách a liečiteľských postupoch sa stali základom pre stredovekú medicínu a v niektorých oblastiach sú využívané dodnes.
Isteže, jej diela v oblasti medicíny a prírodných vied mali aj určité obmedzenia. V niektorých prípadoch sa v nich objavujú prvky, ktoré by sme dnes mohli nazvať poverami alebo nesprávnymi predstavami. Ide napríklad o liečebné postupy založené na symbolike alebo náboženských rituáloch, ktoré dnes nepovažujeme za vedecky opodstatnené.
Hildegarda bola známa nielen ako vizionárka a liečiteľka, ale aj ako kritička a duchovná líderka. Neváhala napomínať ani vysokých predstaviteľov Cirkvi, keď videla ich morálne a náboženské prehrešky. Jej korešpondencia – zachovalo sa okolo 300 listov – s panovníkmi ako Fridrich Barbarossa a svätý Bernard z Clairvaux ukazuje jej vplyv v politických a náboženských kruhoch.
Zomrela v rupertsbergskom kláštore 17. septembra 1179. Pochovaná je v pútnickom Kostole svätej Hildegardy v Elbingene.
Jej kult formálne potvrdil pápež Ján XXII. v roku 1326. Napriek tomu, že Hildegarda nebola formálne kanonizovaná, po stáročia ju uctievali ako sväticu. Až v roku 2012 pápež Benedikt XVI. oficiálne rozšíril jej kult na celú Cirkev a vyhlásil ju za učiteľku Cirkvi. Hildegarda je tak jednou z mála žien, ktoré boli poctené týmto titulom, čo zdôrazňuje význam jej učenia a vplyvu na kresťanskú tradíciu.
Hildegarda z Bingenu, žena, ktorá prelomila tradičné obmedzenia stredovekej spoločnosti, je dnes patrónkou prírodovedcov a jazykovedcov. Na Slovensku je jej kult doložený napríklad vo freskách v Dobšinej, kde nemeckí baníci zo Saska priniesli jej uctievanie.
Aj keď žila pred viac ako 800 rokmi, naďalej zostáva inšpiratívnou a študovanou postavou, ktorá svojou prácou preklenula hranice vedy, náboženstva a umenia. Patrí sa dodať, že jej vedomosti polyhistora ocenia aj tí, čo radi varia a pečú: kuchárske knihy s jej receptami sú dostupné aj na Slovensku.
