V Košiciach dlhší čas prebiehala verejne prístupná talkshow s názvom „Na čom záleží?“. Moderátor si do relácie volal zaujímavých ľudí zo spoločenského, kultúrneho, ale aj duchovného prostredia a naživo s nimi debatoval o základných hodnotách ľudského života. Súhrnne možno povedať, že hostia podľa svojich profesií a životných skúseností hľadali odpoveď na otázku, na čom vlastne v živote záleží.
Bohu veľmi záleží na múdrosti života každého z nás; múdrosti ako jedného z darov Svätého Ducha, prostredníctvom ktorého dostávame silu pre celkovo vyrovnaný (múdry) život. Pripomeňme si, že mladému Konštantínovi-Cyrilovi sa pri hľadaní múdrosti v živote ponúkali hodnoty ako spoločenské postavenie, kariéra, vzdelanie, výhodná ženba atď. Ale jeho životopisec zaznamenal, že pred postavením utekal, svetskej kariéry sa zriekol a výhodnú ženbu odmietol. Jediné, po čom túžil, bola Sofia, čiže Múdrosť (personifikovaná vo sne) integrujúca rozum i srdce do jednoty a odrážajúca sa v múdrom konaní.
Vo svojom nie dlhom živote spojil najvyššie vtedy možné vzdelanie s Božím zjavením, teda pozemskú múdrosť s nebeskou. Tak sa stal skutočným Filozofom – milovníkom múdrosti. Váhu svojej osobnosti prejavil v tom, že nesplynul v toku dejín so svojimi súčasníkmi, ale v prípade slovanských národov spolu s bratom Metodom udávali tomuto toku dejín smer. A čo je najdôležitejšie, dosiahli cieľ – spásu duše. Čiže posledný cieľ, na ktorom naozaj záleží. „Blažený človek, ktorého ty, Pane, vzdelávaš a poúčaš o svojom zákone…“ (Ž 94,12)
Prenesme sa teraz v duchu do polovice 9. storočia a pripomeňme si jednu epizódu zo života Konštantína, ktorá modelovo vystihuje múdrosť „zhora“. Vtedajšia Byzancia udržiavala vzájomnými návštevami delegácií časté diplomatické styky s inými krajinami, medzi nimi aj s ríšou abbásovských kalifov.
Misia k Arabom v roku 851, pri ktorej bola potrebná účasť všestranného vzdelanca, akým bol Konštantín, bola reakciou na protikresťanský postup kalifa al-Mutawakilla (847 – 861). O tejto misii sa však nedozvieme z byzantských ani arabských prameňov, ale len z hagiografického spisu Život Konštantína. Opis Konštantínovho životopisca kategoricky smeruje k predpokladu, že misia k Arabom dorazila do hlavného mesta Abbásovcov.
Možno priamo na kalifovom dvore v Samare sa uskutočnila famózna apologetická dišputa s moslimskými učencami, ktorej obsah pretrval v jednej z kapitol Života Konštantína. Čo bolo obsahom dišputy? Prvá otázka, ktorú moslim položí kresťanovi, znie: „Prečo hovoríte, že Boh sú traja?“ To, že Boh je jeden, je totiž základná dogma islamu.
Konštantín na provokatívnu otázku najprv odpovedal poukázaním na učenie prorokov a kresťanských učiteľov viery, ktorí odovzdali učenie o Trojici. Čo je však ešte zaujímavejšie, Konštantín dokazuje skutočnosť, že Slovo si vzalo telo z Panny, aj z Koránu (19,17), kde sa spomína Panna Mária a z nej narodený dokonalý človek (porov. ŽK VI).
Dialóg medzi Konštantínom a moslimom pokračoval ďalej zdôraznením pravdy, že Boh stvoril svet prostredníctvom Slova. Nie Mohamed, ale Kristus morálne pozdvihol človeka a učí ho ovládať hnev a žiadostivosť (porov. ŽK VI).
Moslim, narážajúc na delenie sa kresťanov, vyčítal Konštantínovi, že kresťania porušujú Kristov zákon, zatiaľ čo moslimovia zákon rešpektujú. Konštantínova odpoveď je veľmi trefná: Náš Boh je ako morská hlbina. Niektorí ňou prejdú bez ujmy a obohatia sa, ale niektorí sa aj potopia vo svojej nafúkanosti. Vaše more je však úzke a pohodlné a každý ho môže prekročiť, lebo nepresahuje ľudskú obyčaj, lež toho sa drží, čo každý môže urobiť, a nič vám (Mohamed) nezakázal (porov. ŽK VI).
Vráťme sa do súčasnosti. Dnešná Európa, ako je zrejmé, vedome hazarduje so svojou kresťanskou identitou. Na druhej strane v jej najrozvinutejších krajinách v poslednom čase moslimov nezanedbateľne pribúda, a to z viacerých príčin. U nás ich žije podľa odhadu asi tri- až štyritisíc. Aktuálne nie sú ešte oficiálne zaregistrovaní ako náboženská spoločnosť a nemajú ani vlastnú mešitu. Napriek tomu sa núka legitímna otázka: Ako sme na Slovensku pripravení na takmer istý stret náboženstiev a kultúr v blízkej budúcnosti?
V turbulenciách týchto dní cítime, že nám často chýba pravá múdrosť vo verejnom živote i v rodinách. Odráža sa to v praktickej politike, školstve, morálnej výchove detí, v médiách atď. Najlepšia odpoveď na tieto domáce i svetové turbulencie je život z viery, vernosti Kristovi, modlitby a pokojného dialógu, na ktorý treba byť pripravený.
Tak nám to ukázal v 9. storočí vzdelaný Byzantínec Konštantín-Cyril, obhajca pravej viery, pritom ekumenista bez násilia, jeden z nebeských patrónov Európy, bojujúci iba mečom pravdy a múdrosti.
