„Keďže mnohokrát ste nám vyjadrili túžbu spoznať, čo to je podľa Apoštola duchovný zákon (Rim 7,14), aký je tu myšlienkový systém a ako sa činia tí, ktorí sa snažia ho zachovávať, o tom niečo povieme podľa vlastných síl.“
Týmito slovami začína svätý Marek Asketik (4. – 5. storočie) 200 kapitol o duchovnom zákone. Ako z jeho slov vyplýva, reaguje na prosby svojich učeníkov o poučenie a o zdieľanie svojej duchovnej skúsenosti. Dá sa povedať, že podobná prosba bola impulzom k drvivej časti patristickej literatúry, ktorá sa zaoberá asketickým životom.
Filokalia je zbierkou výrokov mnohých svätých a zohrala dôležitú úlohu pri formovaní mnohých generácií kresťanov. Spolu s dielom svätého Izáka Sýrskeho, Jána Klimaka a Jána Kassiána je základným kameňom v procese budovania duchovného života nielen v mníšskom prostredí, ale aj v živote tých, ktorí s veľkou túžbou usilujú o posvätenie svojich duší a dosiahnutie spásy.
Ignác Brjančaninov (1807 – 1867) veľmi zdôrazňuje potrebu načúvať poučeniam týchto svätých otcov. Hovorí:
„Svätí otcovia nás učia, ako sa priblížiť k evanjeliám, ako ich čítať, správne pochopiť a čo pomáha a prekáža takémuto správnemu pochopeniu. Takto by bolo múdre, aby si v prvom rade študoval diela otcov. Keď ťa naučia, ako čítať evanjeliá, potom aj pre teba sa stanú hlavným zdrojom.
Nemysli si, že ti stačí čítať iba evanjeliá bez čítania svätých otcov! Toto je pyšná myšlienka, veľmi nebezpečná myšlienka. Je pre teba lepšie, keď ťa otcovia privedú k evanjeliám ako svoje milované dieťa, ktoré vychovávajú a vzdelávajú skrze svoje dielo.
Všetci, ktorí bláznivo a pyšne odmietajú svätých otcov a pristupujú k evanjeliám priamo s bláznivou neúctivosťosu a nečistou mysľou a srdcom, upadajú do smrteľného sebaklamu. Evanjelium ich odmietne, pretože prijíma len tých, ktorí sú pokorní.
Čítanie diel svätých otcov je začiatok a koniec všetkých čností. Z tohto čítania sa učíme skutočnému významu Svätého písma; sme zaštepení do pravej viery, do života podľa evanjeliových prikázaní a nadobudneme k nim hlbokú úctu. Jedným slovom, tieto diela učia nás spáse a kresťanskej dokonalosti.“
Zámerom tejto i budúcich reflexií nad slovami Filokalie nie je sprostredkovanie múdrosti svätých otcov pre obohatenie nášho intelektuálneho poznania. Takýto prístup by bol znehodnotením tohto diela. Ide skôr o sprostredkovanie hlasu svätých, ktorí svojou duchovnou skúsenosťou skoncentrovanou do krátkeho poučenia nám chcú uľahčiť náš duchovný výstup.
Mali by sme ich preto prijať s poslušnosťou učeníkov a pokúsiť sa podľa nich formovať svoj duchovný život.
