Koniec roka sa už tradične spája s vianočnými sviatkami, počas ktorých si pripomíname narodenie nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Kristologický cyklus patril v stredoveku medzi najpopulárnejšie témy pri nástenných maľbách a scéna Panny Márie s malým Ježiškom v jasliach bola jeho neodmysliteľnou súčasťou.
Počas storočí k nemu umelci pristupovali v súlade s dobovými trendmi a umeleckými štýlmi. Medzi tie najkrajšie príklady tohto výjavu u nás sa radila freska zo začiatku 15. storočia v čerínskom kostole, ktorá však bola takmer úplne zničená v roku 1945 po zásahu presbytéria mínometnou paľbu. Priblížime si päť významných malieb, ktoré vznikli v období od raného po vrcholný stredovek a mali to šťastie pretrvať až dodnes.
Najstaršia (Kostoľany pod Tribečom)
Už do obdobia okolo roku 1000 po Kr. datujú niektorí odborníci nástenné maľby v Kostole svätého Juraja v obci Kostoľany pod Tribečom, ktorého pôvod siaha zrejme až do veľkomoravského obdobia. Nechýba medzi nimi ani freska Narodenia Krista popri ďalších výjavoch zo života Panny Márie a Ježiša Krista. Maľby sú ešte archaického, predrománskeho charakteru s výrazným vplyvom byzantského štýlu.
Maľba Narodenia Krista je členená vertikálne na dve časti. V hornej polovici je zobrazená Panna Mária s typickými veľkými očami a dlhým úzkym nosom, oddychujúca na vyvýšenom lôžku. Po jej pravici je v jasliach uložené zavinuté novorodeniatko, na ktoré sa dívajú dve domáce zvieratá. Pri Ježiškovi stojí ešte aj mužská postava, ktorou môže byť prorok Izaiáš alebo svätý Jozef.
V spodnej časti nachádzame výjav kúpania malého Ježiška v kadi v tvare krstiteľnice. Po jej stranách sú dve ženské postavy, napravo je zachytený svätý Jozef. Tento výjav patrí medzi apokryfné, keďže sa vyslovene nespomína v žiadnom zo štyroch evanjelií. Vychádza z byzantskej (ortodoxnej) ikonografie založenej na apokryfných evanjeliách, napríklad Jakubovom protoevanjeliu, v snahe vykresliť tento výjav aj z ľudskejšieho hľadiska. Jedna zo žien kúpajúcich Ježiška mala byť pôrodnou babicou, druhá je známa pod menom Salome.
V západnom kresťanstve je tento motív zriedkavejší, často modifikovaný do podoby prípravy kúpeľa alebo Ježiška kúpaného Pannou Máriou. Častejší je napríklad v talianskom prostredí, kde bol byzantský vplyv silnejší. Takto sprostredkovane sa potom zrejme dostal aj na naše územie. A ako uvidíme neskôr, dialo sa to aj v nasledujúcich storočiach.
Miniatúrna (Dechtice)
Už niekedy v druhej polovici 13. storočia vznikla jedinečná maľba zachytávajúca výjavy zo života Ježiša Krista v lodi netradičnej románskej rotundy v obci Dechtice v Trnavskom kraji. Freska namaľovaná v tzv. lámanom štýle, typickom pre obdobie prechodu od románskeho ku gotickému štýlu, zachytáva scény Narodenia, Krstu, Bičovania, Nesenia kríža a Ukrižovania.
Prvým dvom výjavom venoval stredoveký maliar menej priestoru. Samotné Narodenie Krista tak s výškou približne pol metra predstavuje jeden z najmenších, ak nie vôbec najmenší príklad stredovekej nástennej maľby s týmto motívom na našom území.
Nedostatok miesta viedol aj k zjednodušeniu výjavu. Samozrejme tu nemôže chýbať Panna Mária a novorodený Ježiš v jasliach, ktorému robia spoločnosť domáce zvieratá. Na bežnú postavu odpočívajúceho svätého Jozefa či prepracovanejší prístrešok nad jasľami už miesto nezvýšilo. Naopak tu však nájdeme symboly Slnka a Mesiaca. Typickým ozdobným prvkom tejto i ostatných malieb sú aj ornamenty hviezdičiek a vetvičiek, ktorými umelec zaplnil voľný priestor medzi postavami a objektmi.
Z radu podobných stredovekých fresiek tá dechtická zďaleka nevyčnieva len malými rozmermi, ale aj čiernou pleťou Panny Márie a sčasti i Ježiška. Dôvodom takejto farebnosti je podľa odborníkov zle namiešaná červená farba, ktorú použil stredoveký maliar. Tá potom časom degradovala až do čiernej.
Aj to sa považuje za dôkaz, že autorom fresky bol podľa všetkého nie veľmi skúsený umelec z vidieckeho prostredia, čomu zodpovedá aj štýl samotných malieb.
Zľudovená (Čečejovce)
Do prvej polovice 14. storočia sú datované fresky zdobiace všetky steny i klenbu presbytéria navonok nenápadného kostolíka v obci Čečejovce neďaleko Moldavy nad Bodvou, ktorý dnes slúži kalvínom. Predstavujú zaujímavý príklad zľudovenej maľby inšpirovanej taliansko-byzantským štýlom. Dominantnou témou fresiek sú výjavy zo života Panny Márie a Krista vrátane menej častého vyobrazenia Krista kriesiaceho Jairovu dcéru.
Výjav Narodenia Krista nájdeme na severnej stene presbytéria medzi scénou Zvestovania a Herodesom dávajúcim rozkaz vojakom k vraždeniu neviniatok. Zavinutý Ježiško v jasliach, ktorému robia spoločnosť domáce zvieratá, sa nachádza medzi Pannou Máriou na lôžku a sediacim svätým Jozefom opierajúcim sa o palicu. V spodnej časti maľby však opäť nájdeme apokryfnú scénu s kúpaním novorodeniatka, tentoraz v podobe ženy vyzliekajúcej Ježiška pred kúpeľom.
Čečejovské maľby boli odkryté už koncom 19. storočia a v duchu doby boli pomernej necitlivo opravené. Odborným reštaurovaním prešli v rokoch 1993 – 1994.
Majstrovská (Koceľovce)
Niekedy v rokoch 1360 – 1380 vznikla výnimočne dobre zachovaná a kvalitná fresková výzdoba presbytéria gotického kostola v Koceľovciach. Na jeho stenách nájdeme scény zo života Panny Márie a Ježiša Krista od Zvestovania až po Ukladanie do hrobu.
Narodenie Krista je zobrazené na severnej stene vo výseku gotickej klenby. Maľbe dominuje odpočívajúca Panna Mária s ušľachtilými rysmi umiestnená v strede výjavu. Leží na lôžku pod prikrývkou s bohatým riasením a hlavu podoprenú pravou rukou má obrátenú na spiaceho svätého Jozefa. Ten sa nachádza na ľavom okraji celej scény a jeho hlavy sa dotýka letiaci anjel, ktorého druhá ruka ukazuje na malého Ježiška. Toho nájdeme v hornej časti scény v (asi) pletenom koši pod jednoduchým prístreškom a v spoločnosti domácich zvierat.
Na pravej strane obrazu sa nachádza postava v špicatej čiapke. Ide o jedného z pastierov, ktorým anjel zvestoval narodenie Spasiteľa. Podopiera sa o palicu a ruky má zopäté v modlitbe s pohľadom upreným na malého Ježiška.
Maľby vytvorené technikou pravej fresky dielňou Majstra ochtinského presbytéria boli po niekoľkých storočiach už v zlom stave, a tak ich v roku 1736 zatreli. Opätovne boli odkryté v rokoch 1894 – 1895 a následne ich aj zreštaurovali. V súčasnosti by už znova potrebovali zásah reštaurátora.
Unikátna (Lipovník)
Na začiatku 15. storočia vyzdobili interiér pôvodne kláštorného kostola v obci Lipovník neďaleko Rožňavy nástennými maľbami vysokej kvality. V presbytériu ide o scény zo života Panny Márie a Ježiša Krista. Celý cyklus sa začína na severnej stene práve maľbou Narodenia Pána, ktorú však stredoveký umelec poňal nezvyčajným spôsobom.
Freska tradične zachytáva ležiacu Pannu Máriu, spiaceho svätého Jozefa a štylizovaný prístrešok s domácimi zvieratami. Tie sa však skláňajú nad prázdnymi štylizovanými jasľami. Maliar tu malého Ježiša zobrazil len v už spomínanej apokryfnej scéne pri kúpaní v drevenej kadi. Asistujú mu pri tom hneď tri ženy – jedna ho kúpe, druhá drží krčah s vodou a tretia má už pripravený „uterák“. Panna Mária sa tomu prizerá.
Technologicky vyspelá maľba do vlhkej omietky spolu s plasticky zvýraznenou svätožiarou Panny Márie vznikla po gotickej prestavbe kostola a spolu s ostatnou freskovou výzdobou vo svätyni bola neskoršie zatretá. Odkryli ju až koncom 19. storočia a následne v rámci prezentácie bola silne premaľovaná a donedávna po dlhých rokoch už aj silne znečistená. Reštaurátorskej obnovy sa freska dočkala v roku 2020, keď boli odkryté aj ďalšie maľby na severnej stene presbytéria.
