Rímskokatolícka cirkev si 17. mája pripomína svätého Paschala Baylóna, františkánskeho rehoľného brata, ktorý dosiahol svätosť jednoduchosťou, pokorou a veľkou láskou k Eucharistii. Hoci bol laikom bez teologického vzdelania, jeho viera a čnosť presiahli hranice Španielska i jeho doby.
Paschal Baylón sa narodil na Turíce 16. mája 1540 v dedinke Torrehermosa v Aragónskom kráľovstve. Jeho rodičia Martin Baylón a Izabela rodená Yubera, boli chudobní, no zbožní roľníci, ktorí viedli svoje deti k pracovitosti, čestnosti a viere. Podľa miestneho zvyku dostal meno podľa sviatku, na ktorý sa narodil: Pascua de Pentecostés, teda na Turíce.
Od detstva sa staral o ovce a počas tichých hodín na pastvinách sa učil čítať tak, že prosil okoloidúcich, aby mu prečítali písmenká z modlitebnej knižky. Rýchlo si obľúbil Sväté písmo a životy svätých. Jeho spolupracovníci ho prezývali svätý ovčiar, pretože sa správal láskavo, nenadával, nehádal sa a často sa postil.
Ako osemnásťročný opustil bohatého gazdu, ktorý mu chcel z vďaky prenechať majetok, i svoj domov, kde mu súrodenci núkali podiel z rodičovského dedičstva. Túžil po rehoľnom živote a rozhodol sa vstúpiť medzi františkánov. Najskôr ho odmietli pre nízky vek, a tak ešte dva roky pásol ovce. V roku 1564 však napokon zložil sľuby a stal sa rehoľným bratom v Kláštore svätého Jozefa v Orite.
Nechcel byť kňazom, radšej si zvolil život pokory a služby. V kláštoroch, kam ho postupne prekladali, plnil najjednoduchšie úlohy: varil, opravoval, prosil o almužny, slúžil chudobným pri bráne. Mal len jeden starý habit, chodil bosý, spával na drevenej doske, jedol veľmi skromne. No vždy s radosťou, pokorou a dobrotou, ktoré si každý pamätal.
Paschal vynikal hlbokou a osobnou láskou k Eucharistii. Často celé noci trávil pred Oltárnou sviatosťou v tichej modlitbe a rozjímaní. Jeho mystický vzťah ku Kristovi v Eucharistii ho priviedol aj k duchovným extázam. Napísal aj knižku o reálnej prítomnosti Krista v Oltárnej sviatosti a o primáte pápeža. Zanechal i dvanásť krátkych asketických úvah.
V roku 1576 ho vyslali do Paríža s listom pre generálneho predstaveného rádu. Vo Francúzsku však vládli hugenoti – kalvíni, ktorí neznášali katolíkov. Keď spoznali v Paschalovi františkána, zbili ho tak, že si odniesol trvalé následky. Nikdy sa však na to nesťažoval.
Paschal zomrel 17. mája 1592, rovnako na sviatok Turíc, keď prišiel na svet. Už pred smrťou mu Boh zjavil, že čas jeho odchodu sa blíži. S pokojom sa naň pripravil a radoval sa, že sa čoskoro stretne s milovaným Kristom.
Jeho hrob vo Villareale sa stal pútnickým miestom, k čomu prispeli početné zázraky. V roku 1618 bol Paschal vyhlásený za blahoslaveného a v roku 1690 za svätého. V roku 1897 ho pápež Lev XIII. vyhlásil za patróna eucharistických kongresov a bratstiev. Uctievaný je tiež ako patrón kuchárov, pastierov a chudobných.
Počas španielskej občianskej vojny v roku 1936 boli jeho telesné ostatky zneuctené a rozhádzané. Niektoré relikvie sa však zachovali a v roku 1992 ich za prítomnosti kráľa Juana Carlosa I. znovu uložili v chráme vo Villareale, ktorý nesie jeho meno.
