Meno svätice, ktorú si Gréckokatolíci pripomínajú 19. júla, má grécky pôvod a znamená „tá, ktorá rastie“.
Narodila sa v roku 324 v Cézarei Kapadóckej (Kayseri v dnešnom Turecku) do významnej kresťanskej rodiny. Bola staršou sestrou svätého Bazila Veľkého a svätého Gregora z Nyssy. Jej život a dedičstvo veľmi ovplyvnila jej výchova a hlboká náboženská viera.
Makrínu pomenovali po jej babke svätej Makríne staršej, tiež známej kresťanskej svätici. Rodičia ju od mladosti vychovávali a vzdelávali v hlbokej kresťanskej viere, poskytujúc jej aj príklad oddanej náboženskej praxe.
Po smrti snúbenca sa rozhodla zasvätiť život Bohu ako panna. Ostala bývať v rodičovskom dome, pomáhala pri vedení domácnosti a pri výchove deviatich súrodencov. Po smrti otca Bazila sa stala hlavnou oporou rodiny. Jej vplyv na ňu, najmä na jej bratov, bol obrovský, čo sa prejavilo v ich teologickej a duchovnej tvorbe. Svätý Bazil Veľký považoval jej duchovné rady za veľmi cenné. Svätý Gregor z Nyssy napísal o nej dielo Život svätej Makríny, kde ju vykresľuje ako vzor dokonalého kresťanského života a príklad mníšskej cnosti.
Keď všetky deti vyrástli a odišli z rodičovského domu, svätá Makrína spolu s mamou Emíliou založila kláštor na rodinnom pozemku, kde žili v prísnej askéze a venovali sa modlitbe, pôstu a charitatívnym dielam. Kláštor sa stal centrom duchovného života a pritiahol mnohé ženy, ktoré nasledovali jej príklad.
Po maminej smrti svätá Makrína viedla sestry kláštora. Prísnosť voči sebe a umiernenosť vo všetkom boli pre ňu charakteristické po celý život. Spávala na doskách a nemala žiaden majetok.
Svätá Makrína zomrela okolo roku 379. Jej smrť bola pokojná, pripravila sa na ňu v modlitbe, obklopená svojimi duchovnými dcérami. Pochovali ju v kláštore, ktorý založila. Jej svätosť bola uznaná veľmi skoro po smrti a jej pamiatka sa oslavuje 19. júla.
Uctieva sa ako vzor mníšskeho života a kresťanskej cnosti. Je príkladom oddanosti, pokory a neochvejnej viery, ktorý inšpiruje kresťanov dodnes.
