Išli s ním veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom. Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie? (…) Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? (…) Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom. (Lk 14,25-33)
Zástupy priťahovalo dobro, ktoré Ježiš konal, zvesť o zázrakoch a nádej, že aj im pomôže z chorôb a trápení. Ale zaiste aj duchovné čaro a moc, ktorá vyžarovala z jeho slov a z celej osobnosti. No bez pochýb aj rozmanito preoblečené mesiášske nádeje.
Ježiš nerozoberá jednotlivé postoje svojich nasledovníkov. Ponúka univerzálny kľúč, ktorý spoľahlivo rozlíši a oddelí správne pohnútky od falošných očakávaní: prijatie kríža. Pred jeho tieňom utekajú nielen diabli, ale aj všetky sebaklamy, ktoré by človek inak len veľmi ťažko rozoznal a ešte ťažšie si pripustil.
Okrem toho je rozhodnutie sa pre kríž podmienkou na zvládnutie cesty nasledovania. Kto s ním nepočíta, ide od sklamania k sklamaniu a je to vopred prehratý boj. Často unikanie pred krížom stojí viac námahy než ho niesť, a napokon si na človeka aj tak počká i s úrokmi. „Sadnúť si a počítať“ znamená vedieť si vytvoriť chvíle stíšenia, plánovania a v rámci neho aj rozhodovania sa pre kríž, bez ktorého by to bolo iba rojčenie.
Len do tej miery sa človek stáva učeníkom, nakoľko sa usiluje zrieknuť všetkého a plne nasledovať Pána. Zriekať sa všetkého, čo spútava, je vždy aj boľavé. Ani konanie dobra nie je možné bez námahy. Okrem toho je tu prítomný aj neustály zápas so zlom.
Bez kríža to jednoducho nejde. Za Kristom nesúcim kríž možno kráčať len nesením svojho kríža. Striasť ho z pliec znamená aj prestať nasledovať Krista. Ježiš nesľubuje lacné úspechy, ktoré by spôsobili drahé sklamania.
Aj o sebectve platí, že „s jedlom rastie chuť“ a čím viac človek má, tým viac potrebuje. To je špirála egoizmu a zla. Láska rastie opačne – postupným rozdávaním a zriekaním sa, keď sa človek cíti tým bohatší a šťastnejší čím viac sa on sám dáva. To je špirála lásky. Lásky, ktorá sa živí aj obetou. Nie je správne čakať na „chuť milovať“. Na úvod si treba niečo dobrovoľne odrieknuť, aby sa vyliečil žalúdok duše a prišla chuť do jedla lásky.
Štatistika nepovie všetko, ale hovorí jasne. Od roku 2000 do roku 2023 klesol na Slovensku počet rehoľných sestier z 2 600 na 1 600, počet krstov zo 45 000 na 37 000, počet birmovancov zo 43 000 na 22 000, počet cirkevných sobášov zo 17 000 na 10 000 (zaokrúhlene). Čo bude o desať rokov? Netreba vedecké analýzy ani siahodlhé debaty, čo všetko tí druhí (rozumej biskupi a kňazi) robia zle a čo všetko nás ovplyvňuje.
Najčastejšiu príčinu súčasného úpadku Ježiš v podobenstve o rozsievačovi nazýva tŕním: „U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku.“ (Mt 13,23) A v podobenstve o nebeskej hostine zaujatím materiálnymi záujmami: „Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!“ „Kúpil som päť záprahov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!“ „Oženil som sa, a preto nemôžem prísť“ (Lk 14,18-20)
Ani jedni, ani druhí, ani tretí nerobia fakticky nič zlé, ba považujú sa za presvedčených kresťanov. No v praxi žijú, akoby Boha nebolo, a-teisticky. A po pár rokoch už celkom pohansky. Bez kríža to jednoducho nejde ani nepôjde.
