Evanjelista Lukáš nás vovádza do priestoru, v ktorom sa povolanie odohráva. Ježiš stojí na brehu Genezaretského jazera a učí zástupy. Prichádza tam, kde si ľudia zarábajú na živobytie. Pán nechce stáť len akoby na okraji nášho života. Prichádza do stredu nášho života.
Svätopisec zdôrazňuje, že Ježišovo učenie má silu, oslovuje zástupy. Lukáš totiž hovorí: „… tlačil sa naňho zástup, lebo chcel počuť Božie slovo.“(Lk 5,1) Vidíme silu Ježišovho slova, čo evanjelista od začiatku rozprávania aj neustále podčiarkuje. Na Ježiša sa tlačí zástup, lebo chce počuť Božie slovo. Na Ježišovo slovo Peter spúšťa siete a chytí veľké množstvo rýb. A napokon silou Ježišovho slova nastáva očistenie a učeníci zanechávajú všetko a idú za Pánom. Aj dnes zaznievajú Ježišove slová nám z Božieho slova. Dovoľme, aby aj pre nás sa Kristus stal Učiteľom, lebo aj dnes jeho slovo má moc meniť naše životy.
Stať sa rybármi ľudí nie je len pre kňazov a rehoľníkov. Byť rybármi ľudí znamená byť mužmi a ženami v našom prostredí života, práce a oddychu, ktorým záleží na živote, dôstojnosti, slobode a spáse všetkých. Akoby aj nám Boží Syn chcel povedať to, čo povedal apoštolovi Petrovi: Odlož ryby, odlož veci, do ktorých vkladáš toľko túžby po istote, a začni prikladať hodnotu ľuďom a vzťahom s nimi. Na rozdiel od nemých rýb máme dar a povinnosť reči. Preto možno na začiatok začnime hovoriť úprimné slová a používajme slová, ktoré neubližujú, ale zároveň sú pravdivé, nie falošné.
Povolanie je vždy stretnutím s Bohom, ktoré sa iba ľudskými schopnosťami nedá predvídať. Človek nemôže naplánovať, akým spôsobom sa stretnutie uskutoční, nedá sa naň dopredu pripraviť. Boh oslovuje človeka nečakane. Oslovuje ho doma, v kolektíve priateľov, pri práci… Božie pôsobenie sa nedá ohraničiť iba na určitý priestor alebo situáciu. Boh je vždy jedinečný a tak aj pristupuje k človeku. Znakom pravosti povolania je vedomie ľudskej hriešnosti a nehodnosti, ako aj sila Božieho slova, ktorá človeka uschopňuje vložiť sa do Pánovej služby.
