Určite mi dáte za pravdu, že vo svojom duchovnom živote narážame predovšetkým na dve základné skúsenosti: na chvíle, keď je naša modlitba vyslyšaná, a na momenty, keď ostáva akoby bez odpovede. Nezriedka sa vtedy pýtame, ako je to vôbec možné. Veď v Božom slove nachádzame jasné prísľuby: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“ (Mt 7,7) Čítame o viere malej ako horčičné zrnko, ktorá dokáže prenášať vrchy či presadiť morušu do mora (porov. Lk 17,6).
Keď však stojíme tvárou v tvár ťažkostiam, či už ide o prosby za zdravie alebo za našich blízkych, a zázrak neprichádza, prirodzene nás prepadajú pochybnosti. Pýtame sa, čo je slabé – či naša viera, alebo či azda Boh nevládze zasiahnuť.
A do tohto nášho vnútorného rozpoloženia, do našich otázok a pochybností prichádza svetlo evanjelia. Ono nám ponúka odpoveď, ktorá je iná, než by sme možno čakali, pretože nám predkladá Blahoslavenstvá. Tieto Božie prísľuby sú postavené inak než tie o prenášaní vrchov. Ježiš hovorí: „Blahoslavení chudobní.“
Je to paradox, pretože my často prosíme práve preto, že máme pocit nedostatku, chceme viac a nerozumieme, prečo iní majú hojnosť a my nie. Podobne nás provokuje slovo o hladných, ktorí budú nasýtení. Často sa pýtame, prečo vo svete existuje hlad, no pritom zabúdame na naše plné chladničky a na to, koľko jedla my sami vyhadzujeme. Blahoslavenstvá nás tak upriamujú na to, čo je podstatné, a nastavujú nám zrkadlo.
Božie slovo ide ešte hlbšie a hovorí o tých, ktorí plačú, trápia sa alebo sú prenasledovaní a nenávidení. Písmo nás upozorňuje, že tieto situácie budeme v živote zažívať.
V tej chvíli máme v podstate dve možnosti: buď budeme úpenlivo prosiť, aby Boh od nás toto utrpenie odňal, alebo prijmeme výzvu stať sa v tom utrpení skutočne „blahoslavenými“. Verím, že práve o tomto postoji hovorí predmetná stať evanjelia.
Skúsme sa preto na dnešný deň a na všetko, čo nás v ňom čaká – či už to budú chvíle šťastné a prínosné, alebo tie menej šťastné –, pozrieť inou optikou. Skúsme ich vnímať vo svetle tohto Božieho slova a hľadať blaženosť aj tam, kde by sme ju inak nečakali.
