Keď raz stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo. Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy. Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“ Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Tu Ježiš povedal Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“ A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním. (Lk 5,1-11)
Ježiš si nemusel robiť reklamu ani platiť inzerciu. Jeho ponuka sama priťahovala zástupy, ktoré sa k nemu tlačili v čoraz väčšom množstve. Mal opačný problém: ako zvládnuť toľké potreby a očakávania? Lebo aj všemohúce Božie slovo hľadá ľudské prostriedky, aby sa k človeku priblížilo ľudským spôsobom. Loďka poslúžila Ježišovi, aby ľudia počuli, čo hovorí, zázračný rybolov, aby videli, čo znamená správne, teda s vierou počúvať.
Pri pohľade na zástup Ježiš videl, že ľudia potrebujú pravdu i učiteľov. Staral sa o jedno i druhé. Vyučoval a zároveň pripravoval učeníkov, aby pokračovali v jeho diele. Išlo mu pritom viac o ich vnútornú formáciu ako doktrinálnu inštruktáž. Petrovi chcel v tejto situácii ukázať obrovský rozdiel medzi tou istou činnosťou, keď ju konáme na základe prirodzených možností alebo v sile Ježišovho slova: „Nič sme nechytili… chytili také množstvo rýb…!“
Ježiš vysvetľuje Božie slovo z Petrovej loďky. To, že slovo nestačí len vypočuť, ale aj podľa neho konať, poslucháčom názorne ukázal zázračný rybolov. Hlavnou pointou tu je Petrovo: „Ale na tvoje slovo spustím siete.“ Pozvanie a poslanie „loviť ľudí“ neznamená, že Peter a jeho spoločníci majú v prenesenom význame pokračovať vo svojom rybárskom remesle, ale že aj „loviť ľudí“ majú tak ako pred chvíľou pri zázračnom rybolove: „… na tvoje slovo…“
Keď sa evanjelizácia a pastorácia zúžia na „rybárčenie“ a starosť o siete – dnes tie kybernetické –, končí sa to nanajvýš únavou, znechutením a prázdnymi sieťami. Aj tie sú potrebné. Veď Ježiš povedal: „… spustite siete…“, ale rozhodujúce je, aby to bolo „na jeho slovo“.
Len čo si Peter uvedomil Ježišovu svätosť a moc, preniklo ho vedomie vlastnej hriešnosti. Práve uprostred neho, a nie v opojení nad vlastným úspešným rybolovom si ho Pán povolal. Uistil ho, že podobné zázraky ho budú sprevádzať, aj keď sa stane rybárom ľudí, a aj vtedy – či práve vtedy –, keď si bude uvedomovať, že je len hriešny človek.
Sila udalosti a volanie, ktoré z nej vyžarovalo, strhlo aj ostatných Petrových spoločníkov. Nasledovať však predpokladá zanechať, nepozerať dozadu, ale na Pána, ktorý vpredu ukazuje smer. Pocit nehodnosti je výzva zanechať a nasledovať. Iná cesta vedie z cesty.
