Známy je výrok svätorečeného pápeža Jána Pavla II. o tom, že Európa bude alebo kresťanská, alebo nebude.
Pri pnutiach a napätiach, ktoré skúšajú starý kontinent, vyznievajú tieto pápežove slová ako hlas dávneho proroka, ako hlas niekoho, kto vidí za horizont.
Svätý Ján Pavol II., poznajúc a intenzívne vnímajúc hrôzy nacizmu i následnú devastáciu Európy komunizmom, vedel, že ak sa Európa vzdá svojej kresťanskej identity, skončí v ťažkej kríze a bude jej hroziť zánik.
V tomto svetle môžeme aplikovať tzv. skúšku krížom, ktorá pomohla toľkým ľuďom zorientovať sa a nezablúdiť v labyrinte falošných prísľubov lepších zajtrajškov.
„Skúška krížom“ znamená „držať sa kríža“, čiže preverovať myšlienky, ideológie a politické smery v konfrontácii s kresťanstvom. To, čo sa stavia proti kresťanstvu, s najväčšou pravdepodobnosťou v sebe nesie zárodok deštrukcie nielen Európy, ale i človeka vôbec.
V posynodálnej apoštolskej exhortácii Cirkev v Európe Ján Pavol II. píše: „Európa, akú sme prevzali od dejín, zažila, najmä v ostatnom storočí, ako sa presadili totalitné ideológie a prehnané nacionalizmy, ktoré, kaliac nádej ľudí a národov kontinentu, roznecovali konflikty vnútri národov i medzi národmi až po tragédiu dvoch svetových vojen.
Aj nedávne etnické boje, ktoré znova poškvrnili krvou európsky kontinent, každému jasne ukázali, aký krehký je mier, ako veľmi potrebuje každodennú angažovanosť všetkých a že ho možno zaručiť iba otvorením nových perspektív spolupráce, odpustenia a zmierenia medzi ľuďmi, národmi a štátmi.
Stojac pred takýmto stavom vecí, Európa so všetkými svojimi obyvateľmi sa musí neúnavne zasadzovať za nastoľovanie mieru vnútri svojich hraníc i v celom svete. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ‚na jednej strane sa musia dodržiavať a pestovať národné odlišnosti ako základ európskej solidarity, na druhej strane sa však sama národná identita môže dosahovať iba cez otvorenosť voči iným národom a cez solidaritu s nimi.‘“
Svätý Ján Pavol II. v nasledujúcich kapitolách vyslovuje požiadavky, aby v Európe boli vždy garantované náboženské slobody, aby sa Európa neodstrihla od toho, čo jej pomohlo duchovne rásť a dospieť, teda aby sa nedištancovala od kresťanského dedičstva.
V závere exhortácie sa pápež obracia na katolíkov Európy a vyzýva ich, aby Európu aj svoje životy s dôverou zverili Panne Márii: „Preto Cirkev v Európe, obracaj svoj rozjímavý zrak aj naďalej na Máriu a uvedomuj si, že je ‚matersky a s porozumením prítomná pri mnohorakých a ťažkých problémoch, ktoré dnes sprevádzajú život jednotlivcov i národov‘, že je ‚pomocnicou kresťanského ľudu v ustavičnom boji medzi dobrom a zlom, aby neklesal, a ak klesne, aby znovu vzdal vstal‘.“
Exhortácia Cirkev v Európe vyšla pred vyše 20 rokmi. Čas neubral nič na jej aktuálnosti, ba práve naopak. Prorocký hlas veľkého svätého pápeža nám pomáha upierať zrak na kríž i na tých, čo stoja pod krížom.
