Evanjeliový obraz Ježiša, ktorý s povrázkami v rukách vyháňa z Jeruzalemského chrámu peňazomencov, by nás na prvý pohľad mohol uviesť do rozpakov.
Na jednej strane je to Ježiš, ktorý je plný lásky, ktorý za nás zomiera na kríži, pričom sa modlí. Ježiš, ktorý uzdravuje, otvára oči slepým, uši hluchým, rozväzuje jazyk, stavia na nohy chromých, dotýka sa malomocných. Tento Ježiš robí gesto, ktoré akoby nám do jeho obrazu nezapadalo.
Je to tá istá plnosť lásky, ktorá vyháňa aj ľudí z Chrámu? Tu treba predovšetkým povedať, že vyháňa tých, ktorí tam kupčia. Tých, ktorí nie sú v Chráme pre ten účel, pre ktorý bol postavený.
Treba si uvedomiť, že jednotlivé nádvoria Chrámu boli zónami prístupu k tomu najposvätnejšiemu miestu – Svätyni svätých. Ona bola srdcom Chrámu, priestorom Božej prítomnosti skrze archu zmluvy, ktorá tam bola istý čas uložená. Dokonca aj židovský veľkňaz mohol do tohto priestoru vstúpiť iba raz v roku po tom, čo splnil prísne očistné opatrenia.
Všetko ostatné v Chráme bolo odvodené od tohto najposvätenejšieho miesta, k nemu smerovalo a zdôrazňovalo ho.
Ježiš vstúpi do Chrámu a vidí tam predavačov dobytka a holubov i peňazomencov a robí radikálne gesto. Bič v jeho ruke naznačuje, že završuje starozákonné proroctvá. Zachariáš, Jeremiáš, Izaiáš i ďalší proroci v dejinách Izraela viackrát naliehali, aby sa Chrám vnímal ako posvätné miesto, v ktorom sa nesmie obchodovať.
Keď Ježiš zomiera na kríži, v tom momente sa roztrhne chrámová opona. Otvorí sa priezor do neba a prvý mučeník diakon Štefan neskôr pri svojom kameňovaní toto otvorené nebo uvidí. Tieto skutočnosti vnútorne hlboko súvisia.
Možno si povieme, že toto všetko sa stalo pred 2000 rokmi. Ako sa obchodovanie v chráme môže týkať nás? Dnes by sa nemohlo stať, aby sme v chráme videli túto osádku: obchodníkov, peňazomencov, holuby, zvieratá… Niečo také je nepredstaviteľné.
Lenže v kontexte iných evanjelií vidíme, že Ježiš pozerá do hlbín našich sŕdc, keď vstupujeme do chrámu. Keď je niekto celkom zaujatý obchodovaním a chce za každých okolností získať nejakú výhodu pre seba, povzdychneme si: „Biznis je biznis.“ Vyjadrujeme tým, že niekto je pre svoj zisk ochotný urobiť naozaj všetko.
Slovo biznis je výrečné, pretože vychádza z anglického slova busy, teda zaneprázdnený, zaujatý nejakou činnosťou. Ak v tomto zmysle niekto povie, že chodí do kostola vtedy, keď potrebuje načerpať, môžeme tomu ešte rozumieť. Keď však niekto povie, že chrám navštevuje len pre psychologickú útechu a v tom chráme myslí viac na seba ako na svojho Stvoriteľa, môžeme v istom zmysle povedať, že tento človek sa dal na „psychologické obchodovanie“.
Niežeby sme nemali chodiť do kostola na to, aby sme načerpali. Koniec-koncov, sám Ježiš hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“ (Mt 11,28) Ježiš však zároveň hovorí, že nám dáva svoj pokoj, aký svet dať nemôže. Ak prídem do chrámu prijať od Ježiša silu s bázňou a vďačnosťou, je to v poriadku. Kto sa však v chráme sústredí výlučne na seba, má pred sebou ešte dlhú cestu.
V chráme by tak pokojne mohol obchodovať aj kandidát birmovania, ktorý na tej istej birmovke vie, že nabudúce už do kostola nepríde, svätú spoveď viac neabsolvuje a Eucharistiu viac neprijme. Keby takýto birmovanci existovali, boli by tiež kupcami v chráme.
Treba však povedať, že Ježiš nevyháňa biznismena z chrámu preto, aby sa doň viac nevrátil. On vyháňa ten úmysel, tú nesprávnu mentalitu.
V chráme však kupčia aj takzvaní predvolební katolíci. Sú to kandidáti na rôzne funkcie, ktorí sa na svätej omši objavujú len vtedy, keď je vysielaná v priamom prenose a najmä pred voľbami. Aj takto sa dá kupčiť v chráme. Aj pre nich platia Ježišove slová, že v chráme si nerobíme reklamu. Kostol dovoľuje len jedinú reklamu: na Boha, na jeho milosrdenstvo, jeho lásku a pravdu.
V záujme nášho dobra preto Ježiš z nášho srdca vyháňa každý biznis a kšeft, ktorý sme náchylní robiť. Vráťme sa do chrámu ako pokorní synovia a dcéry Boha, ktorí si bytostne uvedomujú slová Ježiša Krista: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť.” (Jn 15,5) V taliančine to vyjadruje slovná hračka: „Non io, ma Dio!“ (Nie ja, ale Boh!)
