Veľká časť sveta sa utápa v beznádeji. Ak by to bola iba čistá beznádej, azda by sa na ňu dal nájsť liek, bylinka či liečik, no táto beznádej je okorenená strachmi, obavami, úzkosťami. Z tejto explozívnej zmesi vyrastajú ďalšie „skvosty“ duševného prežívania – celková paralýza, depresie a vyhorenie a rezignácia.
Áno, aj veriaci ľudia upadajú do beznádeje, no v temnote dní im vždy bliká alebo svieti svetielko Božej lásky, svetielko zmŕtvychvstania, svetielko večnosti. Toto svetlo je potvrdením, že život má zmysel a že je tu niekto, kto nás miluje. Preto to máme ako veriaci v živote o dosť ľahšie.
Skláňam pred každým ateistom, ktorý slúži dobru a slúži životu. Jeho cesta je ťažká, lebo je to cesta v temnote.
Dnešné evanjelium je silné a môže byť liekom aj pre neveriacich.
Aj Ježišovi súčasníci mali podobné obavy, ako máme my. Pýtali sa, či uživia svoju rodinu. Či budú mať za čo kúpiť jedlo na ďalší deň… Tak isto počúvam ľudí aj dnes. Korona, inflácia, zdražovanie. Koľkí z mojich kamarátov muzikantov a zvukárov cez koronu roznášali jedlo alebo začali taxikárčiť. Koľkí z tých, čo bývali v ubytovniach a prišli o prácu, skončili na ulici a v zime prespávajú v nízkoprahových nocľahárňach. Toto nie sú teoretické príklady, toto sú ľudia, ktorých poznám.
V dnešnom evanjeliu je však nádej, múdrosť a poučenie. Ježiš hovorí: „Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť a piť, ani o svoje telo, čo si oblečiete. Či nie je život viac ako jedlo a telo viac ako odev? Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú ani nežnú, ani nezhromažďujú obilie do sýpok, a váš nebeský Otec ich živí. Či vy nie ste oveľa viac ako ony? A kto z vás si môže svojou ustarostenosťou predĺžiť život čo len o jediný lakeť? A prečo ste takí ustarostení o oblečenie? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú: nenamáhajú sa ani nepradú. No hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako hociktorá z nich. Keď teda Boh takto oblieka trávu na poli, ktorá dnes je a zajtra ju hodia do pece, či neoblečie oveľa skôr vás, vy maloverní? Nehovorte teda ustarostene: Čo budeme jesť? Čo budeme piť? Čo si oblečieme? Veď toto všetko zháňajú pohania; a váš nebeský Otec predsa vie, že to všetko potrebujete. Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá. Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia.“
Každý z evanjelistov zachytil veci, ktoré sa ho bytostne dotýkali. Evanjelistu Matúša sa tieto slová dotkli.
Svätý evanjelista Matúš je patrónom bankárov, ale aj taxikárov, a medzi symboly s ním spájané patrí aj peňaženka či mešec na peniaze. Matúš bol vyberačom mýta. Videl, čo s ľuďmi robí nedostatok peňazí, na vlastnej koži zažil, ako ním Židia opovrhovali, lebo mýtnici mali zlú povesť. Jednak vyberali peniaze pre okupantov, jednak mnohí z nich boli nečestní a zdierali ľudí.
Matúš, pôvodným menom Lévi, bol povolaný priamo z colnice a na Ježišovo volanie reagoval okamžite. Matúš bol ten, pre ktorého sa „spravodliví“ na Ježiša hnevali, že sa stýka z hriešnikmi a neviestkami. Na to Ježiš povedal známu vetu o tom, že lekára potrebujú chorí, a nie zdraví a že neprišiel volať spravodlivých, ale hriešnikov.
Tento povolaný mýtnik a zároveň polepšený hriešnik Matúš nám zanecháva zvesť, ktorá aj jemu osobne vniesla pokoj do duše: „Matúš, nebuď ustarostený o svoj život.“
A tak ani ja, ani ty.
