Mučeník Trifón, ktorého si gréckokatolíci pripomínajú 1. februára, sa narodil v kresťanskej rodine v dedine Sampsados neďaleko mesta Apamea-Kybot vo Frýgii okolo roku 232. Už v mladosti dostal dar zázrakov, na základe ktorého uzdravoval, zmierňoval choroby a vyháňal démonov.
Podľa legendy vyhnal Trifón démona z Gordiany, dcéry rímskeho cisára Gordiana III. (238 – 244), ktorý bol modloslužobník a prenasledoval kresťanov. Démon ústami posadnutého dievčaťa vyhlásil, že vyhnať ho môže iba mladík Trifón. Démon však tri dni pred príchodom Trifóna k Gordiane do Ríma dievča opustil. Na žiadosť cisára prinútil Trifón diabla zjaviť sa fyzicky v podobe čierneho psa, ktorý mal ohnivé oči a hlavu ťahal po zemi, vďaka čomu mnohí uverili v Krista.
Počas vlády cisára Décia (249 – 251), prenasledovateľa kresťanov, Trifóna zajali a postavili pred súd. Pred sudcami vyznal vieru v Krista: „V živote sa riadim svojou slobodnou vôľou a slúžim len Kristovi. Kristus je moja viera, Kristus je moja chvála a koruna mojej slávy.“
Následne ho kruto mučili: nahého ho zavesili na strom a bili, potom ho priviazali ku koňovi a vláčili, do nôh mu zatĺkali klince a vodili ho po meste, no napriek tomu odmietol zrieknuť sa Krista a uznať rímskych bohov, za čo ho odsúdili na smrť sťatím.
Pred popravou sa Trifón modlil, ďakoval Bohu a prosil ho o prijatie do svojho kráľovstva. Pán vzal jeho dušu ešte skôr, než kati stihli vykonať rozsudok. Stalo sa to okolo roku 250 v Nicei. Podľa podania mal vtedy Trifón len 17 rokov.
V Bulharsku prežíva populárna tradícia o Trifónovi „bez nosa“. Podľa nej bol Trifón jednoduchý vinohradník, ktorý strihal vinič v jednej zo svojich viníc, keď okolo prechádzala Matka Božia s dieťaťom Ježišom v náručí, ako ho práve na 40. deň po narodení niesla do Chrámu. Podľa legendy sa jej mal Trifón posmievať, že má nemanželské dieťa.
Bohorodička jeho žene v dedine oznámila, že jej muž si vo vinici odrezal nos. Vystrašená manželka schmatla handry, popol, sadze a bravčovú masť a utekala do vinice obviazať manželovi nos, no našla ho zdravého. Keď mu povedala, prečo prišla, Trifón sa len zasmial a pohybom ruky naznačil, ako sa má vinič správne orezávať. Pri tomto geste si odrezal nos.
V balkánskej tradícii je preto jedným z Trifónových atribútov vinič. V Bulharsku je svätý zobrazovaný ako mladý muž, ktorý v ruke drží rezbársky nástroj.
Jeho kult sa rozšíril z miesta jeho hrobu v Sampsadose do Konštantínopolu, Nicey, Sicílie a Dalmácie. Je považovaný za patróna záhradníkov a vinárov a v Bulharsku za patróna vína.
V gréckej cirkvi sa už od 12. storočia udeľuje takzvané trifónske požehnanie proti zlým duchom a škodlivému hmyzu. V kalendári Rímskokatolíckej cirkvi mal svoje miesto 10. novembra. V ten deň v 9. storočí priviezli jeho ostatky do Ríma.
Relikvie svätého Trifóna si uctievajú aj v černohorskom Kotore, kde je patrónom mesta i diecézy. Je aj spolupatrónom Talianska.
Tropár na sviatok svätca hovorí: „Vo tvojej moci porazil tyranov a zlomil bezmocné násilie démonov.“
