Deň po sviatku Narodenia Presvätej Bohorodičky si Gréckokatolícka cirkev pripomína jej rodičov – svätých Joachima a Annu.
Obaja pochádzali z významných rodov. Kým Joachim bol z Júdovho pokolenia a jeho pôvod sa odvodzoval od kráľa Dávida, ktorému Boh prisľúbil, že z jeho potomstva vzíde Spasiteľ sveta, Anna bola z rodovej línie starozákonného proroka a prvého veľkňaza Árona a jej rodina mala korene v Betleheme. Mená týchto svätcov majú hebrejský pôvod a nesú v sebe hlboký význam – Joachim znamená „bude Bohom vyvýšený“ a Anna znamená „milosť“.
Manželia Joachim a Anna žili v galilejskom Nazarete. Napriek tomu, že sa veľmi milovali a žili cnostným a spravodlivým životom, čelili veľkému trápeniu – zostali bezdetní. Museli tak znášať posmech a opovrhovanie, pretože v tom čase sa bezdetnosť považovala za hanbu. Napriek tomu nereptali, ale vrúcne sa modlili a pokorne dôverovali Bohu.
Jedného dňa chcel Joachim vykonať obetu v chráme, ale kňaz Ruben ho vyhnal z chrámu a nedovolil mu priniesť obeť za narodenia dieťaťa. Toto odmietnutie Joachima hlboko ranilo a pokladal sa za najnehodnejšieho zo všetkých ľudí.
Ponížený odišiel hlboko do púšte, kde strávil v modlitbe a pôste štyridsať dní. Vtedy sa mu zjavil anjel a oznámil mu, že jeho modlitby boli vypočuté a jeho manželka čoskoro počne vytúžené dieťa a narodí sa im dcéra, ktorá bude požehnaná nad všetky ženy.
Ako im Boh prisľúbil, narodila sa im dcéra, ktorú pomenovali Mária („Bohom milovaná“). Táto udalosť vyvolala v ich okolí veľký údiv, bola však naplnením Božieho plánu. Keď mala Mária tri roky, Joachim a Anna ju zasvätili v Jeruzalemskom chráme, kde ju ponechali na ďalšiu výchovu. Krátko nato Joachim zomrel vo veku 80 rokov. Anna ho nasledovala o dva roky vo veku 70 rokov.
Úcta k týmto dvom svätcom siaha až do prvých storočí kresťanstva. Joachim sa vo východnej tradícii spomína od 7. storočia a Anna je známa z Jakubovho protoevanjelia, čo je apokryfný (nekánonický) spis z 2. storočia.
Kult svätej Anny sa šíril najmä na kresťanskom Východe, a to už od 6. storočia. V roku 710 boli jej pozostatky prenesené do Konštantínopolu, kde sa stali predmetom veľkej úcty.
Svätí Joachim a Anna sú často vzývaní pármi, ktoré túžia po dieťati, pretože sú symbolom trpezlivosti a dôvery v Boha. Ich život nám ukazuje, že aj v najťažších chvíľach je dôležité nestratiť nádej a veriť, že Boh má pre každého z nás svoj plán.
Joachim je patrónom otcov, starých otcov, starých rodičov, manželských párov, stolárov a obchodníkov s plátnom.
Svätá Anna je patrónkou slobodných žien, žien v domácnosti, rodiacich žien alebo žien, ktoré chcú otehotnieť, babičiek, matiek a vychovávateliek. Je tiež patrónkou jazdcov na koňoch, stolárov a baníkov.
Na Slovensku je Joachimovi a jeho manželke Anne zasvätených 15 rímskokatolíckych kostolov. Najstarší z nich sa nachádza v Hornej Štubni v Turčianskej kotline a pochádza z polovice 17. storočia. Najmladší z nich dokončili začiatkom 21. storočia v hornooravskej obci Zemianska Dedina, ktorá je administratívnou súčasťou obce Nižná; jeho základný kameň posvätil pápež svätý Ján Pavol II. pri svojej druhej návšteve Slovenska v roku 1995.